Kázne

  1. Home

Ak chcete dostávať kázne mailom, prihláste sa do nášho mailinglistu pomocou nasledujúceho formulára.

11.5. Veľa som prešiel,veľmi som sa zmýlil,no som ten istý,ty ma miluješ.Pamäť životnej cesty.V tejto pamäti nás Duch Svätý vedie k rozlišovaniu cesty

  11. mája 2020 at 19:58

7.5.2020 Bez vedomia príslušnosti k Božiemu ľudu nemožno byť kresťanom „Včera som prijal list od jednej skupiny umelcov: ďakovali za to, že sme sa za nich modlili. Chcel by som prosiť Pána, aby ich požehnal, pretože umelci nám dávajú pochopiť, čo je to krása a bez krásy sa Evanjelium nedá pochopiť. Modlime sa opäť za umelcov.“[…]

10.5.20zarezervoval nám miesto v nebi.Aj pre mňa.Nežijeme bez cieľa.Sme očakávaní,sme vzácni.Boh si nás zaľúbil,sme jeho deti.A pripravil pre nás raj

  10. mája 2020 at 18:25

10.5.2020 Regina caeli 10. mája: Deň matiek, Európska únia a africký Sahel Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V dnešnom evanjeliu (porov. Jn 14,1-12) počúvame začiatok z takzvanej „Rozlúčkovej reči“ Ježiša. Sú to slová, s ktorými sa obracia na učeníkov v závere Poslednej večere, pred tým, ako bude čeliť umučeniu. V tejto tak dramatickej chvíli Ježiš začína slovami: „Nech[…]

10.5.20 My robíme len maličkú časť,je to však On,ktorý koná v Cirkvi a modlitba je to,čo vedie Cirkev vpred.Hlavy Cirkvi musia napredovať v modlitbe

  10. mája 2020 at 18:15

10.5.2020 Pápež František obetoval omšu za Európu, aby rástla v jednote V týchto dňoch boli dve výročia: 70 rokov Deklarácie Roberta Schumana, ktorá podnietila začiatok Európskej únie a aj výročie konca [Druhej svetovej] vojny. Prosme dnes Pána za Európu, aby rástla v jednote – v tejto jednote bratstva, ktoré dáva rásť všetkým národom v jednote uprostred rozličnosti.“ Modlitba je prvou úlohou[…]

8.5.20 Pán utešuje vždy zblízka,s pravdivosťou a v nádeji.To sú tri črty Pánovej útechy.Zblízka,nikdy nie na diaľku:som tu.To krásne slovo: „Som tu“.

  10. mája 2020 at 15:12

8.5.2020 Piatková homília: Ježiš utešuje pravdou, nie anestéziou Dnes slávime Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Modlime sa za osoby, ktoré pracujú v týchto záslužných inštitúciách: nech Pán požehnáva ich prácu, ktorá je tak prospešná.“ Tento Ježišov rozhovor s učeníkmi je ešte pri stole, pri večeri (porov. Jn 14,1-6). Ježiš je smutný a  smutní sú všetci: Ježiš[…]

6.5.20Maj odvahu:nechaj sa osvietiť,daj sa vidieť taký,aký si vnútri,pretože to ja ťa posuniem vpred,zachránim ťa.Ja ťa neodsudzujem.Ja ťa zachraňujem

  10. mája 2020 at 9:42

6.5.2020 Nebojme sa vpustiť Ježišovo svetlo do našich temnôt – homília v stredu 6. mája „Modlime sa dnes za mužov a ženy, ktorí pracujú v komunikačných prostriedkoch. V tomto čase pandémie veľa riskujú a práce je mnoho. Nech im Pán pomôže v tejto práci, aby šírili vždy pravdu.“ Tento úryvok z Jánovho evanjelia (porov. 12,44-50) nám dáva vidieť, aká dôvernosť bola medzi[…]

6.5.20 Silnejšie než argumentácia je v srdci človeka prítomný hlas, ktorý vzýva. Všetci máme tento hlas vo vnútri. „Ježiš, zmiluj sa nado mnou!6.5.2020 Nový cyklus katechéz na tému modlitby: Sme Božími žobrákmi Tajomstvo modlitby Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes začíname nový cyklus katechéz na tému modlitby. Modlitba je dychom viery, je jej najvlastnejším vyjadrením. Ako volanie, ktoré vychádza zo srdca toho, kto verí a dôveruje v Boha. Zamyslime na nad príbehom Bartimeja, postavy z Evanjelia (porov. Mk 10,46-52), a priznám sa vám, že pre mňa najsympatickejšej zo všetkých. Bol slepý, sedával a žobral na kraji cesty, na periférii svojho mesta Jericha. Nie je anonymnou postavou, má tvár, meno: Bartimej, čiže „Timejov syn“. Jedného dňa sa dopočul, že Ježiš by mal tade prechádzať. Jericho bolo vskutku križovatkou ľudí, neustále prechádzajúcich pútnikov a obchodníkov. Takže Bartimej si počíhal: urobil čo len mohol, aby sa s Ježišom stretol. Mnoho ľudí konalo rovnako: spomeňme si na Zacheja, ktorý vyliezol na strom. Mnohí chceli vidieť Ježiša: aj on. Takto tento muž vstupuje do Evanjelií ako hlas, ktorý volá z plného hrdla. On ho nevidí; nevie, či je Ježiš blízko alebo ďaleko, ale cíti to, pochopil to z toho davu, ktorý sa v istom momente rozrastá a približuje sa… Ale on je úplne sám, a nikto sa o neho nestará. A Bartimej, čo urobí? Kričí. A volá, a neprestáva kričať. Používa jedinú zbraň v jeho moci: hlas. Začal kričať: «Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!» (porov. v. 47). A takto neprestáva, kričí. Jeho opakujúce sa volania obťažujú, pôsobia nevychovane, a mnohí mu dohovárali, hovorili mu, aby mlčal: „Veď sa správaj vychovane, prestaň s tým!“ Ale Bartimej nemlčí, naopak kričí ešte silnejšie: «Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!» (porov. v. 47) – táto taká krásna tvrdohlavosť tých, ktorí hľadajú určitú milosť a klopú a klopú na dvere Božieho srdca… On kričí, klope. Toto vyjadrenie „Syn Dávidov“ je veľmi dôležité; znamená to povedať „Mesiáš“ – vyznáva Mesiáša – je to vyznanie viery, ktoré vychádza z úst toho všetkými opovrhovaného muža. A Ježiš počuje jeho krik. Bartimejova modlitba sa dotýka jeho srdca, srdca Boha, a otvárajú sa pre neho dvere spásy. A Ježiš ho dá zavolať. On vyskočí na nohy a tí, ktorí mu predtým hovorili, aby mlčal, teraz ho vedú k Učiteľovi. Ježiš s ním hovorí, žiada ho vyjadriť svoju túžbu – toto je dôležité – a tak sa ten výkrik stáva žiadosťou: «Pane, aby som videl!» (porov. v. 51). Ježiš mu hovorí: «Choď, tvoja viera ťa uzdravila» (v. 52). Rozpoznáva v tom úbohom človeku, bezbrannom, opovrhovanom, celú silu jeho viery, ktorá priťahuje milosrdenstvo a moc Božiu. Viera je mať zdvihnuté obe ruky a hlas, čo kričí, aby si vyprosil dar spásy. Katechizmus potvrdzuje, že «poníženosť je základom modlitby» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2559). Modlitba sa rodí zo zeme, z toho humus, odkiaľ je odvodené humilis, humilitas – „ponížený“, „poníženosť“; vychádza z nášho stavu stiesnenosti, z nášho neustáleho smädu po Bohu (porov. KKC 2560-2561). Viera, ako sme to videli u Bartimeja, je volanie; neviera je udúšanie tohto volania. Ten postoj, aký mali tí ľudia, keď ho umlčiavali: neboli to ľudia viery, on naopak áno. Udúšať to volanie je istým druhom „nedobrej lojálnosti“. Viera je protest proti neblahému stavu, ktorého dôvod nechápeme; neviera je obmedziť sa na znášanie nejakej situácie, ktorej sme sa prispôsobili. Viera je nádej byť zachránení; neviera je navyknúť si na zlo, ktoré nás sužuje a zostať tak aj ďalej. Drahí bratia a sestry, začíname tento cyklus katechéz výkrikom Bartimeja, pretože azda v postave ako on je už vpísané všetko. Bartimej je človek vytrvalý. Okolo neho sú ľudia, ktorí vysvetľovali, že prosenie je neužitočné, že je kričaním bez odpovede, že je hlukom, ktorý ruší a že už toho stačilo a nech láskavo stíchne: ale on nezmĺkol. A nakoniec získal to, o čo mu išlo. Silnejšie než akákoľvek protichodná argumentácia je v srdci človeka prítomný hlas, ktorý vzýva. Všetci máme tento hlas vo vnútri. Hlas, ktorý vychádza spontánne, bez toho, aby mu niekto prikazoval, hlas, ktorý sa dopytuje po zmysle nášho pozemského putovania, predovšetkým keď sa nachádzame v tme: „Ježiš, zmiluj sa nado mnou! „Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“ To je nádherná modlitba. Ale nie sú azda tieto slová vryté v celom stvorenstve? Všetko vzýva a úpenlivo prosí, aby tajomstvo milosrdenstva našlo svoje definitívne naplnenie. Nemodlia sa čisto len kresťania: oni zdieľajú výkrik modlitby so všetkými mužmi a ženami. Ale horizont môže byť ešte širší: Pavol potvrdzuje, že celé stvorenie «vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach» (Rim 8,22). Umelci sú často interpretmi tohto tichého kriku stvorenstva, ktorý dolieha vo vnútri každého stvorenia a vynára sa predovšetkým v srdci človeka, pretože človek je „žobrákom k Bohu“ (porov. KKC 2559). Je to krásna definícia človeka: „Boží žobrák“. Ďakujem. Osobitné poďakovanie a žičenie vyslovil Svätý Otec sezónnym poľnohospodárskym robotníkom vo vidieckych oblastiach Talianska, ktorí mu zaslali svoje pozdravy. Mnohí spomedzi nich sú imigranti. Pápež František poukázal na ich neutešenú situáciu týmito slovami výzvy: „Sú žiaľ neraz tvrdo vykorisťovaní. Je pravda, že je tu kríza pre všetkých, ale dôstojnosť práce treba vždy rešpektovať. Preto sa ujímam apelu týchto robotníkov a všetkých vykorisťovaných pracovníkov a vyzývam urobiť z krízy príležitosť ako dať do centra dôstojnosť ľudskej osoby a dôstojnosť práce.“

  10. mája 2020 at 9:23

6.5.2020 Nový cyklus katechéz na tému modlitby: Sme Božími žobrákmi Tajomstvo modlitby Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes začíname nový cyklus katechéz na tému modlitby. Modlitba je dychom viery, je jej najvlastnejším vyjadrením. Ako volanie, ktoré vychádza zo srdca toho, kto verí a dôveruje v Boha. Zamyslime na nad príbehom Bartimeja, postavy z Evanjelia (porov. Mk 10,46-52),[…]

9.5.20 Ideme vpred,no potom prichádza nepriateľ,ktorý sa snaží ničiť. Bilancia je z dlhodobého hľadiska vždy pozitívna,koľká však námaha, koľko bolest

  10. mája 2020 at 9:08

9.5.2020 Cirkev napreduje uprostred Božích útech a prenasledovaní sveta „Dnes je spomienka na svätú Lujzu de Marillac: modlime sa za vincentínske sestry, ktoré vedú túto ambulanciu, túto nemocnicu už takmer sto rokov a pracujú tu, u sv. Marty, v tejto nemocnici. Pán nech požehnáva tieto sestry.“ V Žalme sme recitovali: «Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci[…]

4.5.20Cirkev je ako rieka, viete? Niektorí sú viac na tejto strane, iní na druhej strane, ale dôležité je, aby všetci boli vnútri rieky“

  10. mája 2020 at 8:59

4.5.20 Ranná homília: Ježiš je pastierom všetkých, nerobí rozdiely „Modlime sa dnes za rodiny: v tomto čase karantény je rodina zatvorená doma, snaží sa robiť všeličo nové, o tvorivosť s deťmi i so všetkými, aby sa išlo ďalej. A je tu aj tá ďalšia skutočnosť, že niekedy sa objaví domáce násilie. Modlime sa za rodiny, aby pokračovali v pokoji, s tvorivosťou a trpezlivosťou[…]

5.5.20Omrzelosť.Oberá nás o vôľu ísť vpred a všetko je áno, ale nie teraz, ktoré ťa vedie k vlažnosti, robí ťa vlažným. Omrzelosť nám bráni ísť vpred

  6. mája 2020 at 6:23

5.5.2020 Postoje, ktoré nám bránia poznať Ježiša – ranná homília 5. mája Modlime sa dnes za zosnulých, ktorí zomreli kvôli pandémii. Mnohí z nich umreli osamote, bez pohladenia svojich blízkych, ba i bez pohrebu. Nech ich Pán prijme do svojej slávy.“ Ježiš bol v chráme, blízko bol sviatok Posvätenia chrámu (porov. Jn 10,22-30). Aj Židia ho vtedy «obstúpili[…]

31.3.20 Každé povolanie sa rodí z tohto milujúceho pohľadu, s ktorým nám Pán išiel v ústrety, možno práve vtedy, keď bola naša loďka v zajatí búrky

  4. mája 2020 at 11:07

24.3.2020 Štyri „slová povolania“ – vyšlo posolstvo na Svetový deň modlitieb za povolania Štyrmi kľúčovými slovami posolstva Svätého Otca, čiže „slovami povolania“, sú: vďačnosť, odvaha, námaha a chvála. Pápež sa v nich inšpiroval svojím minuloročným listom, ktorý adresoval kňazom pri 160. výročí smrti svätého farára z Arsu. Aplikoval ich na evanjeliový príbeh z Matúšovho evanjelia o búrke na Tiberiadskom jazere a o Petrovej skúsenosti s kráčaním[…]