http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-3/len-podnikanie-dokaze-odstranit-chudobu.html
Len podnikanie dokáže odstrániť chudobu
21.01.2015 | Ján Záborský | © 2015 TREND Holding
Ghanský kardinál Peter Turkson má formálne dôchodkový vek, ale rozpráva nadšene a energicky. Viac, než by od cirkevného predstaviteľa človek očakával, sa venuje úlohe podnikania: verí, že podnikavosť v spojení so správnymi hodnotami dokáže zmeniť svet k lepšiemu.
V roku 2011 predstavil svetovým politikom pohľad cirkvi na riešenie finančnej krízy. Ako predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier navrhol vtedy zaviesť celosvetovú daň z finančných transakcií, ktorá by spolu s globálnou bankou a globálnym dohľadom pomohla rozvojovým krajinám napredovať. Medzinárodný menový fond totiž podľa neho v tomto ohľade zlyháva. Na pozvanie Sociálnej akadémie Konferencie biskupov Slovenska prišiel predstaviť 250 podnikateľom knihu Hodnoty v podnikaní.
Považujú vás za propodnikateľsky založeného…
Kdeže, som muž cirkvi.
Ide skôr o to, že podnikanie považujete za mimoriadne pozitívnu činnosť, čo sa často v cirkvi nevidí. Ako hodnotíte vplyv podnikania na rozvojové krajiny? Dokáže ich zmeniť?
Podnikanie je motorom rastu nielen pre ekonomiku, ale aj pre ľudský blahobyt, pre spoločné dobro. Základnou prekážkou pre krajiny v Afrike či Ázii je silné zameranie na produkciu surovín. Chýba tam spracovateľský priemysel, v ktorom je skutočné bohatstvo. Spracovaním surovín na výrobok reagujete na potreby trhu, zvyšujete produktivitu – to poháňa ekonomiku. V Afrike je veľa krajín, ktoré len ťažia suroviny. To nie sú podnikatelia. Na podnikanie potrebujete ľudí s prostriedkami na investovanie do ich spracovania. Tak zmeníte chudobných ľudí na tých, ktorí sa vedia postarať o vlastnú obživu. Chudoby sa bez vrstvy podnikateľov nikdy nezbavíte. Nakoniec aj pápež František vlani v Davose vyzdvihol vynaliezavosť úspešných podnikateľov a vyzval ich, aby naďalej prispievali tým, že svoje zručnosti uplatnia, aby poslúžili ľuďom, čo ešte stále žijú v krajnej núdzi.
No ako zmeniť ekonomiku zo surovinovej na podnikateľskú bez toho, aby sa stratili etické hodnoty, ktoré cirkev zastáva? Niečo podobné sme zažili po páde komunizmu aj my.
Spoločenské hodnoty stoja na potvrdení dôstojnosti ľudskej bytosti, všetky ostatné hodnoty sa od toho odvíjajú. Keď hovoríme o strate hodnôt, znamená to, že sme prišli o pojem významu človeka. To sa pri zásadnej spoločenskej zmene, ako je prechod od jedného ekonomického systému k druhému, určite môže stať. Keď spomínate históriu východnej Európy, tak vlastne len pripomínate nastolenie ateistického systému. A kde nie je Boh, tam stráca na význame aj človek, ľudský život. Čo ja osobne veľmi obdivujem, je fakt, že napriek nedávnej histórii sa tu i v Budapešti stretávam s podnikateľmi, ktorí chcú svoju firmu riadiť kresťanskými etickými princípmi. Napriek útlaku a prenasledovaniu tie hodnoty prežili, nevymizli. To mi dáva nádej, že aj napriek zmenám a rastu, ktorý čaká moju časť sveta, etické hodnoty dokážu pretrvať. Aj napriek rôznym ideologiám, ktoré politici často razia so silnou finančnou podporou.
Myslíte súkromnou?
Nielen. Časť zahraničnej pomoci rozvojovým krajinám je napríklad podmieňovaná prijatím nejakej ideológie, postoja. To je veľká hrozba. A nie je to len v chudobných krajinách. Niektorí biskupi z Poľska lamentujú, že vstup do EÚ síce priniesol veľa výhod, ale aj veľké tlaky na rôznych ideologických frontoch. Poznáte to, ak je niečo pozíciou EÚ, nemôžete byť členom únie, ak to neakceptujete.
Prečo ste zástancom dane z finančných transakcií? Myslíte, že sa to podarí presadiť v medzinárodnom meradle?
Naša rada začala navrhovať daň z finančných transakcií už v roku 2010. Po finančnej kríze sme chceli podporiť reformu finančného sektora. Hľadali sme korene krízy, nielen etické, ale aj technologické. Na základe toho sme navrhli založiť globálnu autoritu, ktorá by mala na starosti finančný biznis. Po analýze dosahov krízy na ekonomiky hlavne tých slabších, chudobnejších krajín sme navrhli, že zavedenie dane z finančných transakcií by bolo najvhodnejším riešením. Nejde totiž zo žiadneho vrecka, je to len prerozdelenie, ktoré by chudobnejším pomohlo lepšie sa vyrovnať s dosahmi krízy. Pre nás je to skrátka návrh, ktorého dôsledkom by bola náprava spôsobených problémov. Krajiny ako Veľká Británia hovorili o dani Robina Hooda. Jeden z biskupov tento návrh aj predložil britskému premiérovi, ten však vtedy hovoril, že má v pláne kopu iných daní. Ale Británia postupne zmenila svoj postoj, o možnosti tejto dane hovorí aj EÚ. Na začiatku tohto roka chceme zorganizovať seminár, aby sme vlády aj sektor viac popchli k zváženiu zavedenia tejto dane. Niečo podobné sme už zorganizovali vlani v júli, prišli aj ľudia z MMF, Svetovej banky a veľkých bánk, témou bol inkluzívny rast pre spoločné dobro.
No načo ďalšiu daň?
Podľa nás kríza spôsobila, že niektoré krajiny nie vlastnou vinou zaostávajú, dostávajú sa na okraj svetového diania. Daň by to mohla napraviť, spraviť finančný systém inkluzívnejším. Ak každá krajina v niečom ustúpi, spraví kompromisy, výsledkom bude, že všetky budú nakoniec môcť sedieť okolo toho istého stola. Ak to dokážete, ukazujete zároveň záujem o všetkých pri stole. Rád vidím, že Slovensko spolu s ďalšími desiatimi členskými štátmi EÚ aktívne pracuje na tejto dani, ktorá by mohla nadobudnúť účinnosť začiatkom roka 2016. Ak svetoví lídri chcú tento návrh odmietnuť, nech ukážu, ako by táto daň škodila spoločnému dobru, a nech ju nahradia niečím lepším. Ignorovať biednu situáciu väčšiny svetovej populácie je jednoducho neakceptovateľné.
Cirkev sa málokedy vyjadruje ku konkrétnym ekonomickým riešeniam. Prečo ten záujem v tomto prípade?
Iste, cirkvi neprináleží hovoriť podnikateľom, ako majú robiť svoju prácu. To platí aj pre tvorbu politiky a vytváranie systémov na zabezpečenie verejných príjmov prostredníctvom daní. Daň z finančných transakcií podporujem z principiálneho dôvodu: vzhľadom na všeobecnú legitímnosť a potrebu zdaňovania nevidím, prečo by mali byť finančné transakcie oslobodené od dane. Ani mne, ani iným cirkevným predstaviteľom však neprislúcha navrhnúť, ako to vykonávať.
Pomohla by podľa vás táto daň zmenšiť nerovnosti v rozvíjajúcich sa ekonomikách?
Určite. Ekonómia pozná veľa riešení na nerovnosť. Lenže to je veľmi široký pojem: nejde len o nerovnosti v príjmoch, ale aj o rôzne podmienky v prístupoch na trh, v obchodnom styku. Nerád by som, aby to vyznelo, že nerovnosť rastie vplyvom globalizácie – môže, ale nie nevyhnutne. Pre nás je predovšetkým dôležité, aby sa pre všeobecné dobro rešpektovali určité spoločné hodnoty, ako je napríklad zachovanie ľudskej dôstojnosti. Ako povedal pápež František, človek musí byť stredobodom všetkých procesov vrátane tých ekonomických a finančných. Nemá byť na ich okraji. Ak je to tak, potom sa človek a jeho blaho stáva základným kritériom pre biznis. Je jedno, či hovoríme o finančnom alebo inom hospodárskom systéme, vždy sa musíme pýtať, či pomáha napredovaniu človeka, či je človek stredobodom snaženia, nielen prostriedkom, ako zväčšiť zisk. Všetky ľudské výtvory majú slúžiť človeku, nie naopak. Honba za ziskom je antropologicky prirodzená, ale nesmie prevládnuť. Naopak, čím lepšie chápeme ľudskú prirodzenosť, tým lepšie si dokážeme organizovať aj ekonomické procesy.
Peter Kodwo Appiah Turkson (66)
pochádza z Ghany, arcibiskupom sa stal v roku 1992, kardinálom o 11 rokov neskôr. Od roku 2009 predsedá Pápežskej rade pre spravodlivosť a mier, ktorá okrem iného presadzuje sociálnu doktrínu katolíckej cirkvi.