8,1,2018 Svetový deň chorých s výzvou pápeža šíriť kultúru nezištnosti a daru
«Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte» (Mt 10,8) – tieto slová z Matúšovho evanjelia sú titulom tohtoročného posolstva pápeža Františka k 27. svetovému dňu chorých, ktorý Cirkev každoročne slávi 11. februára.
Svätý Otec v posolstve pripomenul sv. Matku Terezu z Kalkaty ako „vzor lásky k blížnemu, ktorý zviditeľnil lásku Boha k chudobným a chorým“:
„Svätá Matka Tereza nám pomáha pochopiť, že jediným kritériom činnosti musí byť nezištná láska ku všetkým, bez rozdielu jazyka, kultúry, etnika a náboženstva. Jej príklad nás aj naďalej vedie v otváraní horizontov radosti a nádeje pre ľudstvo, ktorému chýba porozumenie a neha, a to predovšetkým pre tých, ktorí trpia.“
Dobrovoľník ako Dobrý Samaritán
„Dobrovoľník je nezištný priateľ, ktorému sa môžeme zveriť s myšlienkami i pocitmi; prostredníctvom načúvania vytvára podmienky, vďaka ktorým sa chorý človek z pasívneho objektu liečby stáva aktívnym subjektom a protagonistom vzťahu vzájomnosti, schopným obnovovať nádej a lepšie pripraveným prijímať liečbu. Dobrovoľníctvo komunikuje hodnoty, spôsoby konania a štýly života, v ktorých strede je kvas darovania. Aj takto sa uskutočňuje humanizácia liečebnej starostlivosti.“
Nezištnosť v katolíckych zariadeniach
„Máš niečo, čo by si nedostal?“, Pýta sa pápež František slovami sv. Pavla (1 Kor 4,7), aby upozornil, že život je Boží dar. Práve z toho dôvodu ho nemožno považovať za púhy majetok či súkromné vlastníctvo, a to najmä vzhľadom na výdobytky lekárstva a biotechnológie, ktoré by človeka mohli priviesť k pokušeniu manipulovateľnosti „stromu života“ ( Gn 3,24), varuje Svätý Otec. Dar, ktorý v prvom rade obnáša vzájomné uznanie, zároveň kladie výzvy súčasnému individualizmu a sociálnej fragmentácie. Odráža v sebe Božiu lásku, a preto je nepostrádateľným prvkom sociálnych väzieb.
Žiaden človek sa v akejkoľvek životnej fáze nedokáže vyviazať zo závislosti na druhých, nikdy neprekročí medze svojej vlastnej bezmocnosti, pripomína ďalej rímsky biskup. Tiež touto okolnosťou sa vyznačuje naša „stvorenosť“ a jedine pokiaľ túto pravdu poctivo prijmeme, dospejeme k pokore a odvážnemu uskutočňovanie solidarity, ktorá je nepostrádateľnou cnosťou nášho bytia.
„Katolícke zariadenia sú povolané vyjadrovať zmysel daru, nezištnosti a solidarity, ako odpoveď na logiku zisku za každú cenu, dávania len zo zištnosti a využívania nehľadiaceho na osoby.
Vás všetkých na rozličných úrovniach vyzývam šíriť kultúru nezištnosti a daru, ktorá je nevyhnutná na prekonanie kultúry zisku a skartovania. Katolícke zdravotné inštitúcie by nemali upadnúť do podnikateľskej mentality, ale mali by zabezpečovať liečbu osoby viac než vlastný zisk. Vieme, že zdravie má vzťahový charakter, závisí od interakcie s druhými a potrebuje dôveru, priateľstvo a solidaritu, je dobrom, ktorému sa môžeme „naplno“ tešiť jedine ak sa oň delíme. Radosť nezištného daru je indikátorom zdravia kresťana.“
V závere posolstva k tohtoročnému Svetovému dňu chorých pápež zdôrazňuje, že zdravie sa utvára vo vzťahu, závisí od účasti druhých ľudí a vyžaduje dôveru, priateľstvo a súdržnosť. Je to statok, ktorého možno plne požívať, ak sa zdieľa. Radosť z nezištného daru sa tak stáva ukazovateľom kresťanovho zdravia.
V závěru poselství k letošnímu Světovému dni nemocných papež zdůrazňuje, že zdraví se utváří ve vztahu, závisí na účasti druhých lidí a vyžaduje důvěru, přátelství a soudržnost. Je to statek, jehož lze plně požívat, jestliže se sdílí. Radost z nezištného daru se tak stává ukazatelem křesťanova zdraví.