20.12.2015 Anjel Pána so Svätým Otcom: Pred Vianocami si obnovme schopnosť žasnúť
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto adventnej nedele dáva do pozornosti postavu Márie. Vidíme ju ako hneď po tom, ako počala vo viere Božieho Syna, podniká dlhú cestu z galilejského Nazarea do Judejských hôr, aby navštívila Alžbetu a bola jej pomocou. Anjel Gabriel jej zjavil, že jej staršia príbuzná, ktorá bola bezdetná, je v šiestom mesiaci tehotenstva (porov. Lk 1,26.36). Preto Panna Mária, ktorá v sebe nosí ešte väčší dar a tajomstvo, ide navštíviť Alžbetu a zostáva u nej tri mesiace. Pri stretnutí týchto dvoch žien – predstavte si to: jedna je stará a druhá mladá – je to mladá Mária, ktorá pozdraví ako prvá. Evanjelium hovorí takto: «Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu» (Lk 1,40). A po tomto pozdrave Alžbeta cíti, ako sa jej zmocňuje úžas. Nezabudnite na toto slovo: úžas. Úžas… Alžbeta sa cíti zachvátená veľkým úžasom, ktorý zaznieva v jej slovách: «Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?» (v. 43). A naradostené sa objímu a pobozkajú, tieto dve ženy, stará a mladá, obe v požehnanom stave.
Aby sme s úžitkom slávili Vianoce, sme pozvaní pristaviť sa na „miestach“ úžasu. A aké sú tieto miesta úžasu v každodennom živote? Sú tri. Prvým miestom je druhý človek, v ktorom môžeme rozpoznať brata, pretože od Ježišovho narodenia každá tvár nesie v sebe vtlačenú podobnosť s Božím Synom. Predovšetkým, keď je to tvár chudobného, pretože vstúpil do sveta ako chudobný a v prvom rade chudobným dal príležitosť priblížiť sa k nemu.
Ďalším, tým druhým miestom žasnutia, v ktorom ak hľadíme s vierou, zakusujeme doslova úžas, sú dejiny. Toľkokrát sa nazdávame, že ich vidíme správne, a naopak nám hrozí, že ich čítame naopak. Deje sa to napríklad, keď sa nám zdajú byť určované trhovou ekonomikou, riadené financiami a podnikaním, ovládané tými, čo sú práve pri moci. Boh Vianoc je však Bohom, ktorý „zamiešava karty“. Rád to robí! Tak ako spieva Mária v Magnifikate, je to Pán, ktorý mocnárov zosadzuje z trónov a povyšuje ponížených, hladných zahŕňa dobrými vecami a bohatých prepúšťa naprázdno (porov. Lk 1,52-53). Toto je druhý úžas, úžas dejín.
Tretím miestom úžasu je Cirkev: hľadieť na ňu s úžasom viery znamená neobmedziť sa na uvažovanie o nej iba ako o náboženskej inštitúcii, ktorou aj je, ale vnímať ju ako Matku, ktorá aj popri škvrnách a vráskach – toľko ich máme! – dáva v sebe prežiariť črtám Nevesty, milovanej a očistenej Kristom Pánom. Cirkev, ktorá dokáže rozpoznať mnohé znamenia vernej lásky, ktoré jej Boh neprestajne posiela. Cirkev, pre ktorú Pán Ježiš nebude nikdy vlastníctvom, ktoré treba žiarlivo brániť: tí, čo takto robia, sa mýlia; ale je to vždy on, ktorý jej prichádza v ústrety a koho ona vie očakávať s dôverou a radosťou, stávajúc sa hlasom nádeje pre svet. Cirkev, ktorá volá Pána: «Príď, Pane Ježišu!» Cirkev-Matka, ktorá má vždy dvere dokorán a roztvorené náručie, aby privítala všetkých. Ba viac, Cirkev-Matka, ktorá vychádza z vlastných dverí, aby hľadala s materinským úsmevom všetkých vzdialených a privádzala ich k Božiemu milosrdenstvu. Toto je úžas Vianoc!
Na Vianoce nám Boh dáva celého seba samého, keď nám dáva svojho Syna, jediného, ktorý je všetkou jeho radosťou. A iba so srdcom Márie, poníženej a chudobnej dcéry Sionskej, ktorá sa stala matkou Syna Najvyššieho, je možné jasať a radovať sa z veľkého Božieho daru a z jeho nepredvídateľného prekvapenia. Nech nám ona pomáha zakusovať úžas – tieto tri úžasy: z druhého človeka, z dejín a z Cirkvi – pre narodenie Ježiša, daru všetkých darov, toho nezaslúženého daru, ktorý nám prináša spásu. Stretnutie s Ježišom dá aj nám pocítiť tento veľký úžas. Nemôžeme však mať tento úžas, nemôžeme stretnúť Ježiša, ak sa s ním nestretneme v druhých ľuďoch, v dejinách a v Cirkvi.
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána s veriacimi zhromaždenými na námestí, medzi ktorými boli početné rodiny s deťmi, Svätý Otec udelil požehnanie. Ďalej pokračoval výzvami týkajúcimi sa aktuálnej situácie viacerých krajín:
„Drahí bratia a sestry, aj dnes mi leží na srdci venovať myšlienku milovanej Sýrii, s vyjadrením živého ocenenia dohody, ktorú práve dosiahlo medzinárodné spoločenstvo. Povzbudzujem všetkých, aby pokračovali s veľkorysým oduševnením po ceste smerujúcej k utíchnutiu násilia a k riešeniu cez rokovanie, ktoré prinesie pokoj. Rovnako myslím na blízku Líbyu, kde nedávne záväzky prijaté jednotlivými stranami v záujme vlády národnej jednoty pozývajú k nádeji do budúcnosti.“
„Chcel by som tiež podporiť úsilie o spoluprácu, ku ktorej sú pozvané Kostarika a Nikaragua. Žičím tomu, aby tu obnovený duch bratstva ďalej posilňoval dialóg a vzájomnú spoluprácu, ako aj medzi všetkými krajinami regiónu.“
„Moje myšlienky v tejto chvíli smerujú k drahému obyvateľstvu Indie, ktoré v poslednej dobe zasiahli veľké záplavy. Modlime sa za týchto bratov a sestry, ktorí trpia v dôsledku tejto pohromy, a zverme duše zosnulých Božiemu milosrdenstvu.“ Po týchto slovách sa pápež František s prítomnými na námestí pomodlil na tento úmysel Zdravas, Mária.
Prítomným deťom, ktoré v rukách držali figúrky Ježiška, pápež František povedal:
„Drahé deti, počúvajte dobre: keď sa budete modliť pred vaším betlehemom, spomeňte si aj na mňa, ako aj ja pamätám na vás. Ďakujem vám a požehnané Vianoce!“