Drahí bratia a sestry, milé deti, drahí chlapci a dievčatá, dobrý deň!
Už dva týždne nás čas Adventu pozýva k duchovnej bdelosti, aby sme pripravili cestu Pánovi. Pánovi, ktorý prichádza. V túto tretiu nedeľu nám liturgia predkladá iný vnútorný postoj, s ktorým máme žiť toto očakávanie Pána, a síce radosť. Ježišovu radosť, ako hovorí ten transparent: S Ježišom je radosť v dome! Takže predkladá nám Ježišovu radosť!
Srdce človeka túži po radosti. Všetci túžime po radosti. Každá rodina, každý národ túži po šťastí. Ale aká je tá radosť, ktorú je kresťan povolaný žiť a svedčiť o nej? Je to radosť, ktorá pochádza z blízkosti Boha, z jeho prítomnosti v našom živote. Odkedy Ježiš vstúpil do dejín svojím narodením v Betleheme, ľudstvo dostalo semienko Božieho kráľovstva, ako pôda, ktorá prijíma semeno, prísľub budúcej úrody. Už nemusíme hľadať inde! Ježiš prišiel, aby priniesol radosť všetkým a navždy.
Nejde len o radosť, v ktorú dúfame, alebo zažijeme v raji, teda že tu na zemi sme smutní, ale v nebi budeme mať radosť. Nie! Nie je to takáto radosť, ale skutočná a hmatateľná radosť už teraz, pretože sám Ježiš je naša radosť, a náš dom s Ježišom je radosťou, ako hovorí váš plagát: ‚S Ježišom je radosť v dome! Povedzme to všetci spolu: ‚S Ježišom je radosť v dome!‘ A ešte raz: ‚S Ježišom je radosť v dome.‘ A bez Ježiša je radosť? Nie! Výborne! On je živý, vstal a pôsobí v nás a medzi nami, najmä skrze slovo a sviatosti.
Všetci pokrstení, synovia a dcéry Cirkvi, sme povolaní prijímať vždy znova Božiu prítomnosť medzi nás a do nás a pomáhať tak ostatným objaviť ju alebo znovuobjaviť, ak na ňu zabudli. Je to krásne poslanie, podobné poslaniu Jána Krstiteľa: nasmerovať ľudí na Krista, nie na nás, pretože on je cieľ, za ktorým prahne ľudské srdce pri hľadaní radosti a šťastia.
Aj sv. Pavol v dnešnej liturgii uvádza podmienky pre to, aby sme boli ‚misionármi radosti‘: modliť sa bez prestania, neustále vzdávať Bohu vďaky, načúvať jeho Duchu, hľadať dobro a vyhýbať sa zlu (porov. 1 Sol 5,17-22). Ak toto bude náš spôsob života, potom bude môcť dobrá zvesť prísť do mnohých domov a pomôcť ľuďom a rodinám, aby znovu objavili, že v Ježišovi je spása. V ňom môžeme nájsť vnútorný pokoj a silu pre každodenné konfrontovanie sa s rôznymi situáciami života, aj s tými najťažšími a najkomplikovanejšími.
Nikdy nebolo počul o smutnom svätom či smutnej svätej, s tvárou ako na pohrebe. Nikdy to nebolo počuť! To by bolo v rozpore. Kresťan je človek, ktorý má srdce naplnené pokojom, pretože vie svoju radosť hľadať v Pánovi, aj keď prechádza tými najťažšími momentmi života. Mať vieru neznamená, že nebude mať ťažké chvíle, ale že budeme mať silu čeliť im s vedomím, že nie sme sami. A toto je pokoj, ktorý Boh dáva svojim deťom.
S pohľadom upretým k Vianociam, ktoré sú už blízko, nás Cirkev nabáda, aby sme boli svedkami toho, že Ježiš nie je postava z minulosti. On je Božie slovo, ktoré aj naďalej osvetľuje cestu človeka. Jeho gestá, sviatosti, sú prejavom nehy, útechy a lásky Otca ku každému človeku. Panna Mária, «Príčina našej radosti», nech nás vždy robí radostnými v Pánovi, ktorý nás prichádza oslobodiť od mnohých vnútorných i vonkajších pút