12.12.2014 Pápež František na sviatok Guadalupskej Panny Márie
«Nech ťa chvália, Pane, všetky národy.
Zmiluj sa nad nami a žehnaj nás.
Obráť k nám svoj pohľad, Pane.
Nech celá zem spozná tvoju dobrotu a národy tvoje spásne dielo.
Nech ťa národy radostne ospevujú,
pretože spravodlivo súdiš svet» (porov. Ž 67)
Táto žalmistova modlitba, naliehavá žiadosť o odpustenie a požehnanie kmeňov a národov, a zároveň radostná oslava, pomáha vyjadriť duchovný význam tejto eucharistickej slávnosti. Národy a kmene našej veľkej vlasti, našej veľkej latinskoamerickej vlasti dnes s vďakou a radosťou oslavujú sviatok svojej „patrónky“, Našej Panej z Guadalupe, ktorej úcta sa rozšírila od Aljašky až po Patagóniu. A spoločne s archanjelom Gabrielom a sv. Alžbetou sa dvíha naša synovská modlitba: «Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou…» (Lk 1,28).
V tento sviatok Našej Panej z Guadalupe si na prvom mieste vďačne pripomíname jej návštevu a materinskú blízkosť, zaspievame s ňou jej «magnificat» a zveríme jej život nášho ľudu a kontinentálnu misiu Cirkvi.
Keď sa zjavila sv. Juanovi Diegovi v Tepeyac, predstavila sa ako «neporušená a vždy Panna, svätá Mária, Matka pravého Boha» (Nican Mopohua) a naznačila miesto ďalšieho zjavenia. Starostlivo sa ponáhľala objať i nové americké národy, v dramatickom období ich zrodu. Bolo to ako «veľké znamenie, ktoré sa ukázalo na nebi… žena odetá slnkom a pod jej nohami mesiac» (Zjv 12,1), a ktoré v sebe zahŕňa kultúrnu a náboženskú symboliku pôvodných národov a ohlasuje a dáva svojho Syna všetkým tým ďalším novým národom, ktoré vzišli z postupného zmiešania.
Mnohí skákali radosťou a nádejou z tejto jej návštevy a z daru jej Syna a najdokonalejšia Pánova učeníčka sa stala «veľkou misionárkou, ktorá priniesla evanjelium našej Amerike» (Aparecida, 269). Syn najsvätejšej Márie, Nepoškvrnenej v požehnanom stave, sa takto objavuje v počiatkoch dejín nových národov ako «pravý Boh, skrze ktorého všetko žije», ako dobrá zvesť o synovskej dôstojnosti pre všetkých jej obyvateľov. Už viac nik nie je len sluhom, ale všetci sme deťmi toho istého Otca, bratmi navzájom a sluhami v Sluhovi.
Svätá Božia Matka tieto národy navštívila, a chcela s nimi zostať. Zanechala svoj obraz, tajomne vtlačený do «tilmy» (plášťa) svojho posla, aby sme ho mali pred očami a stal sa z neho symbol zmluvy medzi Máriou a týmto ľudom, ktorému dáva dušu a nehu. Na jej príhovor sa kresťanská viera začala stávať čoraz bohatším pokladom duše amerických národov, ktorej vzácnou perlou je Ježiš Kristus: dedičstvo, ktoré sa prenáša a predstavuje až podnes v krste množstva osôb, vo viere, v nádeji a v láske mnohých, vo vzácnej ľudovej nábožnosti a aj v tom americkom étose, ktorý sa prejavuje vo vedomí dôstojnosti ľudskej osoby, v oduševnení za spravodlivosť, v solidarite s najchudobnejšími a trpiacimi, a v nádeji, niekedy aj napriek všetkej beznádeji.
A tak my, ktorí sme dnes tu, môžeme naďalej chváliť Boha za obdivuhodné činy, ktoré vykonal v živote latinskoamerických národov. Boh, vo svojom štýle, «tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým, pokorným a tým, čo majú jednoduché srdce» (porov. Mt 11,25). V obdivuhodných veciach, ktoré Pán uskutočnil v Márii, ona rozpoznáva štýl a spôsob konania svojho Syna v dejinách spásy. Rozvrátením ľudských súdov, zničením modiel moci, bohatstva, úspechu za každú cenu, odmietaním sebestačnosti, pýchy a svetských mesianizmov, ktoré odďaľujú od Boha, Máriin chválospev vyznáva, že Boh má zaľúbenie v zvrhnutí svetských ideológií a hierarchií. Dvíha ponížených, prichádza na pomoc chudobným a maličkým, napĺňa dobrotami, požehnaniami a nádejami tých, ktorí sa spoliehajú na jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie, zatiaľ čo zráža bohatých, mocných a vladárov z ich trónov.
«Magnificat» nás takto vovádza do Blahoslavenstiev, syntézy a prvoradého zákona evanjeliového posolstva. V jeho svetle sa cítime byť pobádaní vyprosovať si milosť, milosť tak veľmi kresťanskú, aby bola budúcnosť Latinskej Ameriky formovaná v prospech chudobných a tých, ktorí trpia, pre ponížených, pre tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, pre súcitných, pre tých, ktorí majú čisté srdce, pre tých, ktorí pracujú pre pokoj, pre prenasledovaných pre Kristovo meno, «pretože ich je nebeské kráľovstvo» (porov. Mt 5, 1-11). Nech je to milosť takto sformovanými v prospech tých, ktorých dnes modloslužobný systém kultúry vyraďovania odsúva do kategórie otrokov, predmetov na použitie alebo jednoducho odpadu.
Prosme si o to, aby Latinská Amerika bola «kontinentom nádeje!», aby mohla dúfať v nové modely rozvoja, ktoré zosúladia kresťanskú tradíciu a občiansky rozvoj, spravodlivosť a rovnosť so zmierením, vedecký a technický rozvoj s ľudskou múdrosťou. Plodné utrpenie s radostnou nádejou. Túto nádej je možné uchrániť iba s veľkými dávkami pravdy a lásky, fundamentmi každej reality, revolučnými motormi autentického nového života.
Položme tieto skutočnosti a tieto túžby na oltár ako dar príjemný Bohu. Naliehavo prosme o odpustenie a dôverujúc v jeho milosrdenstvo slávme túto obetu a veľkonočné víťazstvo nášho Pána, Ježiša Krista. On je jediný Pán, «vysloboditeľ» zo všetkých našich zotročení a úbohostí, ktoré vyplývajú z hriechu. On je uholným kameňom dejín a bol veľkým vyradeným. On nás volá, aby sme žili pravý život, ľudskejší život, spoločne ako deti a bratia, otvoriac tak bránu do «novej zeme a nového neba» (Zjv 21,1). Prosme svätú Pannu Máriu, s jej vzývaním podľa Guadalupe – Matka Božia, Kráľovná, moja Pani, moje dievčatko, moja maličká, ako ju nazýval sv. Juan Diego, a všetkými láskyplnými pomenovaniami, ktorými sa na ňu obracia ľudová zbožnosť, prosme ju, aby naďalej sprevádzala, pomáhala a chránila naše národy. A nech vedie za ruku všetky deti, ktoré v tých krajoch putujú v ústrety jej Synovi, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, prítomnému v Cirkvi, v jej sviatostnom charaktere, osobitne v Eucharistii, prítomnému v poklade svojho Slova a učenia, prítomnému vo svätom veriacom Božom ľude, prítomnému v tých, ktorí trpia a v tých, ktorí majú pokorné srdce. A ak nás tento tak odvážny program vystraší, alebo nás ohrozí svetská malodušnosť, nech opäť príde, aby nám prehovorila do srdca a dala nám počuť jej hlas Matky, „mamičky“, „veľkej mamy“: Prečo sa bojíš? Či tu azda nie som ja, ktorá som tvojou matkou?