9.6.2016 Pápež František lekárom: Súcit je samotnou dušou medicíny
– Posvätná hodnota života chorého „nikdy nezmizne ani sa nestratí, naopak vyžaruje ešte väčšiu nádheru“ v utrpení. Týmito slovami dnes povzbudil pápež František zástupcov profesionálnych združení lekárov zo Španielska a Latinskej Ameriky. Približne 150 člennú skupinu prijal Svätý Otec dopoludnia v Klementínskej sále v predstihu pred Jubileom chorých, ktoré bude v Ríme od piatka do nedele.
Na úvod svojho príhovoru sa prítomným poďakoval za ich obetavosť, blízkosť a profesionalitu k chorým ľuďom a povzbudil ich, že tento postoj sa môže premeniť na „skutočné zosobnenie milosrdenstva“:
„Identita a záväzok lekára sa neopiera len o jeho znalosti a technickú odbornosť, ale hlavne o jeho súcitný a milosrdný postoj k tým, ktorí trpia na tele a na duchu. Súcit je istým spôsobom samotnou dušou medicíny.“
V súčasnosti sa súcit neraz zdeformovane považuje za poníženie, či sa inak prekrúca, upozornil pápež:
„Nechýbajú takí, čo pod rúškom údajného súcitu chcú ospravedlňovať a schvaľovať smrť chorého. A to tak nie je. Skutočný súcit nikoho nevytláča na okraj, ani nikoho neponižuje, ani nikoho nevylučuje, a vonkoncom nepovažuje za dobré jeho stratu. Opravdivý súcit ho prijíma. Vy dobre viete, že to by znamenalo víťazstvo egoizmu, onej «kultúry skartovania», ktorá je odmietavá a pohŕda ľuďmi, ktorí nespĺňajú určité normy zdravia, krásy a užitočnosti. Páči sa mi žehnať ruky lekárov ako prejav uznania toho súcitu, ktorý sa ujíma starostlivosti o zdravie“.
Pozornosť prítomných upriamil pápež na biblickú tradíciu, ktorá je bohatá na obraz Boha ako lekára. Ako vysvetlil, ide o „blízkosť medzi spásou a zdravím“. Krista mnohí cirkevní otcovia označovali ako Christus medicus:
„On je Dobrý Pastier, ktorý sa stará o zranenú ovcu a upokojuje chorú (porov. Ez 34,16). On je Dobrý Samaritán, ktorý neobíde zraneného na okraji cesty, ale pohnutý súcitom, ho ošetruje a stará sa o neho (porov. Lk 10,33-34).Kresťanská lekárska tradícia sa nechala inšpirovať podobenstvom o Dobrom Samaritánovi“.
Svätý Otec František povzbudil lekárov, aby sa vždy snažili vidieť v chorom svojho blížneho. Práve v chorom a trpiacom človeku sa podľa jeho slov „odráža tajomstvo tela samotného Krista“:
„Súcit je adekvátnou odpoveďou na obrovskú hodnotu chorého človeka, odpoveď vyplývajúca z rešpektu, porozumenia a nehy, lebo posvätná hodnota života chorého človeka nikdy nezmizne ani sa nestratí, naopak vyžaruje ešte väčšiu nádheru práve vo svojom utrpení a vo svojej bezmocnosti“.
Petrov nástupca lekárom pripomenul slová sv. Kamila de Lellis, ktorý v službe chorým všetkých povzbudzoval: „Dajte viac srdca do tých rúk“ a pokračoval:
„Krehkosť, bolesť a choroba sú pre všetkých ťažkou skúškou, aj pre lekársky personál, sú výzvou k trpezlivosti, spolucíteniu v utrpení; preto nemožno podľahnúť úradníckemu pokušeniu aplikovať rýchle a drastické riešenia, vedené falošným súcitom alebo obyčajnými kritériami efektívnosti a ekonomickej úspornosti. V stávke je dôstojnosť ľudského života; v stávke je dôstojnosť lekárskeho povolania“.
Na záver pápež prítomným lekárom udelil požehnanie a ubezpečil ich o svojich modlitbách.