9.6.2018 Ropní a plynárenskí priemyselníci u pápeža: Ekológia a chudoba
Transformovať energetiku na ekologicky ohľaduplnejšiu a dbať o znižovanie chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti v prístupe k prírodným zdrojom. K tomuto povzbudil pápež František manažérov významných ropných a plynárenských spoločností, ktorých prijal vo Vatikáne v sobotu 9. júna.
Čelní manažéri spoločností ako ExxonMobil, Eni, British Petroleum, Royal Dutch Shell, Equinor či Pemex, ako aj odborníci v problematike energetickej transformácie a ekológie boli účastníkmi medzinárodnej konferencie organizovanej Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj a Univerzitou Notre Dame z USA.
Podujatie na pôde Pápežskej akadémie vied malo názov „Energetická transformácia – starostlivosť o náš spoločný domov. Dialóg o rizikách, príležitostiach, výzvach a cestách“.Audiencia u pápeža bola záverečným bodom dvojdňového programu.
Brať ohľad na všetky národy zeme a ekosystémy
Chudobní a životné prostredie predstavujú dve najzraniteľnejšie oblasti dnešného sveta, pripomenul Svätý Otec piatim desiatkam predstaviteľov ťažobných a energetických spoločností v oblasti ropy a zemného plynu i ďalších oblastí podnikania v energetike. Súčasnú situáciu ľudstva predstavil ako príležitosť k takému líderstvu, ktoré prinesie pozitívny posun v prospech celej ľudskej rodiny:
„Pozývam vás byť jadrom skupiny lídrov s takou predstavou globálnej energetickej transformácie, ktorá bude brať ohľad na všetky národy zeme, ako aj na budúce generácie a na všetky biologické druhy a ekosystémy.“
Pápež apeloval na „odvážnu predstavivosť“ zodpovedných. Zároveň upozornil, že cieľ sa nedá dosiahnuť individuálne či len zo strany jednotlivých podnikov:
„Pri vzájomnej spolupráci je tu aspoň možnosť určitého nového prístupu, ktorý sa doposiaľ nedostal do povedomia. Zhostiť sa tejto výzvy predstavuje veľkú zodpovednosť, ktorá si vyžaduje milosť Božieho požehnania a dobrú vôľu mužov a žien na každom mieste.“
Vědecko-technický pokrok umožňuje stále rychlejší komunikaci – řekl v úvodu papež. Zpráva, ať pravdivá nebo falešná; idea, ať už dobrá či špatná nebo metoda účinná či scestná se rozšíří během několika sekund. Také lidé se mohou setkávat a zboží lze směňovat mezi kontinenty v takových rytmech, rychlostech a intenzitách, jež byly dosud nepředstavitelné. Tento pohyb masy informací, osob a věcí potřebuje spoustu energie, a musíme konstatovat, že existuje příliš mnoho těch, kdo nemají přístup k elektrické energii. Mluví se v této souvislosti dokonce o více než jedné miliardě lidí.“
Existuje »falešný předpoklad, že je k dispozici neomezené množství energie a zdrojů a že jejich obnova je otázkou krátkého času a že negativní důsledky manipulace s přirozeným řádem věcí příroda dokáže snadno absorbovat«.“pokračoval papež František slovy Kompendia sociální nauky církve(č.462), jak je zopakoval ve své encyklice Laudato si´ (č.106). „Energetická otázka se tak stala jedním z hlavních teoretických i praktických problémů mezinárodního společenství. Na přístupu k této otázce závisí kvalita života i to, zda bude dosaženo schůdného řešení konfliktů v různých částech světa, anebo zda se jim v důsledku hlubokých ekologických nerovností a nedostatku energie dostane dalších pohonných hmot, aby nadále hořely a ničily sociální stabilitu a lidské životy.“
Nejde o ciele ideologické, ale o ciele civilizovanej spoločnosti
V rozsiahlom príhovore sa Svätý Otec poukázal na znepokojivú skutočnosť, že aj po Parížskej klimatickej dohode z decembra 2015 zostávajú emisie oxidu uhličitého a koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére veľmi vysoké. Za znepokojivý označil aj pokračujúce vyhľadávanie nových nálezísk fosílnych palív, napriek tomu, že Parížska dohoda odporúča ponechať hlavnú časť fosílnych palív pod zemou:
„Tu je dôvod, prečo je potrebné spolu diskutovať – priemyselníci, investori, bádatelia a spotrebitelia – ohľadom prechodu a výskumu alternatív. Civilizácia si žiada energiu, ale používanie energie nesmie civilizáciu zničiť! Nájdenie adekvátnej energetickej kombinácie je zásadne dôležité pre boj so znečistením, pre odstraňovanie chudoby a rozvoj sociálnej rovnosti.“
Pápež pripomenul, že „tieto ciele sa nemajú považovať za výsledok nejakej partikulárnej ideológie, ale za ciele civilizovanej spoločnosti, ktoré podporujú aj ekonomický rast a sociálny poriadok.“ Upozornil, že ťaženie zo životného prostredia sústredené len na krátkodobé ciele prinesie v dlhšom časovom meradle negatívny dopad na medzigeneračnú rovnosť a proces rozvoja. Žiada sa preto konať s dlhodobou víziou, ktorá hľadí na budúce generácie a na spoločné dobro.
Slová ocenenia sa v príhovore Svätého Otca týkali tých snáh ropných a plynárenských spoločností, ktoré pri svojom investičnom plánovaní seriózne zvažujú dopad na životné prostredie. Skonštatoval, že sa začínajú objavovať nové prístupy k tzv. „zelenému financovaniu“.
Zodpovednosť voči chudobným krajinám a budúcim generáciám
Pápež František sa sústredil aj na etické motívy spoločného zápasu za zmiernenie klimatických zmien. Vychádzal pritom z pozície sociálnej náuky Cirkvi a osobitne z jeho encykliky Laudato si´ o zodpovednej starostlivosti o spoločný domov a citoval aj svojho predchodcu Benedikta XVI.
Pripomenul, že dopad klimatických zmien, znečisťovania vody a globálneho otepľovania si odnášajú vo väčšej miere chudobní. Spomenul aj súvis týchto skutočností s fenoménom migrácie a zdôraznil, že toto všetko predstavuje morálnu zodpovednosť a vyzýva k solidarite:
„Prechod k dostupnej a neznečisťujúcej energii je zodpovednosť, ktorú máme voči miliónom našich bratov a sestier vo svete, voči chudobným krajinám a voči budúcim generáciám.“
Pápež v tejto súvislosti varoval pred falošnou predstavou, že riešením ekologickej a sociálnej nerovnováhy budú čisto ekonomické a technologické zmeny. Poukázal na opačnú skúsenosť, že „náš aktuálny ekonomický systém speje stále viac k narastaniu ťažby, spotreby a plytvania.“
Reagovať na túto situáciu si vyžaduje obnovu v ľuďoch „Problémom je, že zatiaľ ešte nedisponujeme kultúrou potrebnou nato, aby sme sa mohli vyrovnať s touto krízou, a je potrebné budovať leadership, ktorý ukáže cesty v snahe odpovedať na potreby súčasných generácií zapojením všetkých, bez ohrozenia budúcich generácií.“ (Laudato si´č. 53)
Kniha prírody je jedna a nedeliteľná
Spomenutý leadership sa má vyznačovať chápaním integrálnej jednoty ľudstva a ekosystému planéty, pripomenul na záver Svätý Otec. Citoval slová Benedikta XVI. z jeho sociálnej encykliky Caritas in veritate – Láska v pravde, z roku 2009:
„Kniha prírody je jedna a nedeliteľná, ako po stránke životného prostredia, tak aj po stránke života, sexuality, manželstva, rodiny, sociálnych vzťahov, jedným slovom integrálneho ľudského rozvoja. Povinnosti, ktoré máme voči životnému prostrediu, sa spájajú s povinnosťami, ktoré máme voči ľudskej osobe chápanej v sebe samej a vo vzťahu s druhými. Nemožno vymáhať jedny a šliapať po druhých. Toto je závažné protirečenie dnešnej mentality a praxe, ktorá ponižuje ľudskú osobu, otriasa životným prostredím a škodí spoločnosti.“ (č. 51)