9.3.2020 Ranná homília: Prosme o milosť hanbiť sa za hriechy
„V tieto dni obetujem svätú omšu za chorých na koronavírus, za lekárov, zdravotníkov, dobrovoľníkov, ktorí veľa pomáhajú, za príbuzných, za starých, ktorí sú v domovoch dôchodcov, za väzňov, ktorí sú zatvorení.“ Týmito slovami pri rannej svätej omši v pondelok 9. marca vyjadril pápež František svoju spriaznenosť v zložitej situácii ohľadom koronavírusu. Omše z Domu sv. Marty v týchto dňoch začali prenášať naživo.
Od pondelka 9. marca Svätý Otec František slúži v priamom prenose sväté omše o 7.00 v kaplnke Domu sv. Marty, aby preukázal každodennú blízkosť všetkým, ktorí trpia epidémiou koronavírusu v Taliansku i vo svete.
Dan 9,4b-10
„Prvé čítanie z proroka Daniela je vyznaním hriechov. Ľud si priznáva, že zhrešil… «Zhrešili sme, konali sme ničomne a žili bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od tvojich nariadení a od tvojich ustanovení. Neposlúchali sme tvojich sluhov, prorokov, ktorí v tvojom mene hovorili k našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom i všetkému ľudu krajiny.» Ide tu o vyznanie hriechov, uznanie toho, že sme zhrešili.“
» Je to vyznanie hriechov, priznanie, že sme hrešili. Keď sa pripravujeme prijať sviatosť zmierenia, musíme urobiť to, čo sa nazýva spytovanie svedomia a pred Bohom vidieť to, čo som vykonal: zhrešil som. Rozpoznať a uznať si hriech. Ale toto rozpoznanie hriechu nemôže byť len urobením si zoznamu hriechov rozumovým spôsobom, povedať si „zhrešil som“, potom to poviem otcovi a otec mi odpustí. […] Toto by ostávalo len v hlave. Skutočné vyznanie hriechov musí zostať v srdci.
Ísť sa vyspovedať nie je iba povedať kňazovi tento zoznam, urobil som toto, toto a toto… a potom idem preč, je mi odpustené. Chce to o krok viac, ktorým je vyznanie našich bied, ale od srdca; čiže tak, aby mi ten zoznam, ktorý som si urobil o zlých veciach, zostúpil do srdca. A takto to robí Daniel, prorok: «Tebe, Pane, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár».“
Keď rozpoznáme svoj hriech, prichádza nám tento pocit hanby:
„Hanbím sa, že som to urobil. Prosíme Ťa o odpustenie s hanbou. A hanba za naše hriechy je milosťou, musíme o ňu prosiť: Pane, daj mi cítiť hanbu“. Ak niekto stratil hanbu, stráca morálnu autoritu, stráca rešpekt u druhých. Je to nehanebník. To isté sa deje voči Bohu: Hanba nám. Tebe spravodlivosť, a nám zahanbenie.“
Prorok Daniel v texte hovorí najprv o Božej „spravodlivosti“, no ďalej už o jeho „milosrdenstve“,:
„Keď nemáme len spomienku, len záznam hriechov, ktoré sme vykonali, ale aj pocit hanby, toto sa dotýka srdca Boha a on odpovedá milosrdenstvom. . Cestou k Božiemu milosrdenstvu je zahanbenie nad zloby, ktorých sme sa dopustili. Až teda pôjdem na spoveď, potom nielen vypočítam zoznam hriechov, ale budem vnímať zahanbenie a stud nad tým, čo som urobil Bohu toľko dobrotivému, milosrdnému a spravodlivému.
Prosme dnes o milosť hanby: hanbiť sa za naše hriechy. Nech nám všetkým Pán udelí túto milosť.“