9.10.2016 Homília Svätého Otca pri omši mariánskeho jubilea: Mária, vzor vďačnosti
Evanjelium tejto nedele (por. Lk 17,11-19), nás pozýva prijať s úžasom a vďačnosťou Božie dary. Ježiš, na ceste, ktorá ho privádza k smrti a zmŕtvychvstaniu stretáva desať malomocných, ktorí mu idú oproti a zastanúc zďaleka hlasno kričia o svojom nešťastí tomuto človeku, v ktorom ich viera vycítila možného záchrancu: «Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!» (v. 13). Sú chorí a hľadajú niekoho, kto by ich uzdravil. Ježiš im odpovedá slovami, aby sa šli ukázať kňazom, ktorí podľa Zákona mali za úlohu potvrdiť prípadné uzdravenie. Týmto spôsobom sa však neobmedzuje na prisľúbenie, ale skúša ich vieru. V tej chvíli desať malomocných vlastne ešte nie je uzdravených. Nadobudnú zdravie popri tom ako kráčajú, keď poslúchli na Ježišovo slovo. A tak sa všetci plní radosti ukážu kňazom a potom idú každý svojou cestou, zabudnúc však na Darcu, ktorým je Otec, ktorý ich uzdravil prostredníctvom Ježiša, svojho Syna, ktorý sa stal človekom.
Výnimkou je len jeden: cudzinec žijúci na okraji vyvoleného národa, skoro ako pohan! Tento muž sa neuspokojí s tým, že sa bol uzdravený prostredníctvom vlastnej viery, ale dosiahne to, že toto uzdravenie nadobudne svoju plnosť tým, že sa vracia späť, vyjadrí svoju vďačnosť za prijatý dar a uzná Ježiša za pravého Kňaza, ktorý po tom ako ho pozdvihol a zachránil, môže ho poslať na cestu a prijať medzi svojich učeníkov.
Vedieť sa poďakovať, vedieť chváliť Pána za všetko čo pre nás robí, aké je to dôležité! A môžeme sa teda pýtať: sme schopní povedať ďakujem? Koľko krát si povieme ďakujem v rodine, v spoločenstve, v cirkvi? Koľko krát povieme ďakujem tomu, kto nám pomáha, kto nám je nablízku, a kto nás sprevádza životom? Často berieme všetko ako samozrejmosť! A to isté sa stáva aj s Bohom. Je jednoduché ísť k Pánovi a žiadať od neho niečo, ale vrátiť sa mu poďakovať… Preto Ježiš dôrazne poukazuje na nedostatok deviatich nevďačných malomocných: «Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?» (Lk 17,17-18).
V tento deň slávenia Jubilea sa nám ponúka vzor, ba viac, ten [pravý] vzor na ktorý nám treba hľadieť: Mária, naša Matka. Ona po anjelovom zvestovaní dala vytrysknúť zo svojho srdca hymnu chvály a vďaky Bohu: «Velebí moja duša Pána …» Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla chápať, že všetko je darom od Boha, a vedieť sa poďakovať: vtedy – uisťujem vás – bude naša radosť úplná. Len ten, kto vie poďakovať, zakusuje plnosť radosti.
Aby sme vedeli poďakovať, je potrebná aj pokora. V prvom čítaní sme počuli pozoruhodný príbeh Námana, veliteľa sýrskeho kráľa (por. 2 Kr 5,14-17). Chorý na malomocenstvo, pre to, aby sa uzdravil akceptuje návrh úbohej otrokyne a zverí sa do starostlivosti proroka Elizea, ktorý je však pre neho nepriateľom. Náman je však ochotný sa pokoriť. A Elizeus od neho nič nevyžaduje, ale mu prikáže ponoriť sa do vody v rieke Jordán. Takáto žiadosť Námana zaráža, dokonca je rozčúlený: môže byť naozaj Bohom ten, čo žiada takú banálnu vec? Chcel by sa vrátiť naspäť, ale potom súhlasí s tým, aby sa ponoril do Jordánu, a hneď sa uzdraví.
Máriino srdce, viac ako ktorékoľvek iné, je srdcom pokorným a schopným prijímať Božie dary. A Boh, na to aby sa stal človekom, zvolil si práve ju, toto jednoduché dievča z Nazaretu, ktoré nežilo v palácoch moci a bohatstva, ktoré nepodalo mimoriadne výkony. Položme si otázku – prospeje nám to -, či sme ochotní prijať Božie dary, alebo či sa radšej uzatvárame v materiálnom zabezpečení, v intelektuálnych istotách, v istotách našich plánov.
Významné je to, že Náman a Samaritán sú dvaja cudzinci. Koľko cudzincov, a tiež osôb iného vierovyznania, nám dáva príklad skutočných hodnôt, na ktoré niekedy zabúdame alebo ich prehliadame. Tí, ktorí žijú blízko nás, možno opovrhnutí a nachádzajúci sa na okraji spoločnosti, pretože sú cudzinci, nás však môžu naučiť ako kráčať po ceste, ktorú chce Pán. Dokonca i Matka Božia, spolu so svojím manželom Jozefom, zakúsila odlúčenie od svojej krajiny. Počas dlhého obdobia bola aj ona cudzinkou v Egypte, vzdialená od príbuzných a priateľov. Jej viera však dokázala zvíťaziť nad ťažkosťami. Držme sa pevne tejto jednoduchej viery svätej Matky Božej, vyprosujme si od nej, aby sme sa vždy vedeli vrátiť k Ježišovi a povedať mu naše ďakujem za toľké dobrodenia jeho milosrdenstva.