8.9.2016 Pápež František opäť začal ranné homílie: Mier vo svete sa začína malými vecami
– Prosiť Boha o „múdrosť“ zmieriť sa v každodenných veciach, lebo práve z malých každodenných gest vzniká možnosť nastoliť mier na svetovej úrovni. Aj tak by sa dala opísať hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno po prvý raz po letnej prestávke slávil omšu v Dome sv. Marty.
Mier sa nebuduje na veľkých medzinárodných fórach. Mier je Boží dar, ktorý sa rodí na malých miestach; napríklad v srdci alebo vo sne, ako sa to stalo Jozefovi, keď mu anjel povedal, aby sa nebál vziať si Máriu za ženu, lebo ona daruje svetu Emanuela, čo v preklade znamená „Boh s nami“ (porov. Mt 1,18-23). A „Boh s nami, znamená mier“.
V dnešných prosbách veriacich odznelo: „aby sme všetci rástli v jednote a v mieri“. Sloveso „rásť“ je veľmi výstižné, lebo mier je dar, „ktorý si razí svoju cestu“ a každý musí „pracovať“, aby sa ďalej rozvíjal:
„A táto cesta svätých a hriešnikov nám hovorí, že aj my musíme vziať tento dar mieru a urobiť mu v našom živote priestor, nechať ho vstúpiť medzi nás, nechať ho vstúpiť do sveta. Mier sa nerobí zo dňa na deň; mier je dar, avšak dar, ktorý treba vziať a pracovať na ňom každý deň. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že mier je dar, ktorý sa stáva tvorivou prácou v rukách ľudí. Sme to my, ľudia, ktorí musíme každý deň urobiť krok pre mier: je to naša práca. Je to naša práca, ktorá sa viaže na prijatý dar: vytvárať pokoj“.
Ako však môžeme uspieť v dosiahnutí tohto cieľa? Liturgické čítanie na dnes nám napovedá ďalším kľúčovým slovom, ktorým je „malosť“. A to jednak u Panny Márie, ako sa to slávi na Vianoce, ale aj malosť Betlehema, ktorý je taký malý, že „nie je ani len vyznačený na mapách“.
„Mier je dar, je to dar «ručnej tvorivej práce», ktorú musíme každý deň vykonávať, avšak vykonávať ju v malých veciach: v každodenných maličkostiach. Nestačia veľké mierové vyhlásenia, veľké medzinárodné stretnutia, ak sa potom tento mier neuskutočňuje v malom. Naopak, môžeš hovoriť o mieri kvetnatými rečami, zorganizovať obrovskú konferenciu… ak však nie je mier v tvojom malom [svete], v tvojom srdci, ak nie je mier v tvojej rodine, v tvojej štvrti, ak nie je mier v tvojej práci, nebude [mier] ani vo svete“.
Treba si vyprosovať od Boha milosť „múdrosti vytvárania pokoja v malých každodenných veciach, majúc však na zreteli celé ľudstvo“. A je to dôležité urobiť práve dnes, keď „prežívame vojnu a všetci volajú po mieri“. Preto by sme si mali položiť otázku:
„Ako je dnes na tom tvoje srdce? Prevláda v ňom pokoj? Ak v ňom pokoj nie je, ešte predtým ako budeš hovoriť o mieri, uprac si v srdci, aby tam bol pokoj. Ako je dnes na tom tvoja rodina? Je v nej pokoj? Ak nie si schopný viesť tvoju rodinu, tvoj kňazský zbor, tvoju kongregáciu, viesť ju k pokoju, nepostačia slová o mieri pre svet… Toto je otázka, ktorú by som chcel dnes položiť: ako je na tom srdce každého jedného z nás? Je v pokoji? Ako je na tom rodina každého z nás? Je v mieri? Aby sme dospeli vo svete k mieru“.