8.5.2022 AP: Nájdite si čas na počúvanie a objavte, že ste Bohom milovaní
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej liturgie nám hovorí o zväzku medzi Pánom a každým z nás (porov. Jn 10,27-30). Ježiš na to používa nežný obraz, krásny obraz pastiera, ktorý je s ovcami. A vysvetľuje to tromi slovesami: „Moje ovce“ – hovorí Ježiš – „počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou“ (v. 27). Tri slovesá: počúvať, poznať, nasledovať. Pozrime sa na tieto tri slovesá.
Najprv ovce počúvajú hlas pastiera. Iniciatíva vždy vychádza od Pána, všetko sa začína od jeho milosti: je to on, kto nás pozýva do spoločenstva s ním. Toto spoločenstvo však nastáva, ak sa otvoríme počúvaniu; ak zostaneme hluchí, nemôže nám toto spoločenstvo poskytnúť. Otvoriť sa počúvaniu, pretože počúvanie znamená ochotu, znamená poddajnosť, znamená čas venovaný dialógu. Dnes sme zahltení slovami a uponáhľanosťou, keď musíme stále niečo hovoriť a robiť, veď koľkokrát sa dvaja ľudia rozprávajú a jeden nečaká, kým ten druhý dokončí svoju myšlienku, preruší ju v polovici, odpovedá… Ale ak človeka nenecháme hovoriť, niet počúvania. Je to zlo našej doby. Dnes sme zahltení slovami, uponáhľaní tým, že musíme stále niečo hovoriť, bojíme sa ticha.
Ako ťažko nám padne vzájomne sa počúvať! Vypočuť druhého až do konca, nechať ho vyjadriť sa, počúvať v rodine, počúvať v škole, počúvať v práci, a dokonca aj v Cirkvi! Ale pre Pána je potrebné predovšetkým počúvať. On je Slovo Otca a kresťan je dieťa počúvania, ktoré je povolané žiť s Božím Slovom na dosah. Pýtajme sa dnes sami seba, či sme deťmi počúvania, či si nájdeme čas na Božie slovo, či venujeme priestor a pozornosť svojim bratom a sestrám. Či vieme načúvať tak, aby sa ten druhý mohol vyjadriť až do konca, bez toho, aby sme ho prerušili. Kto počúva druhých, vie počúvať aj Pána, a naopak. A zažíva niečo veľmi pekné, a to, že Pán sám nás počúva: počúva nás, keď sa k nemu modlíme, keď sa mu zverujeme, keď ho vzývame.
Počúvanie Ježiša sa tak stáva spôsobom, ako zistiť, že nás pozná. Tu je to druhé sloveso, ktoré sa týka dobrého pastiera: pozná svoje ovce. To však neznamená len to, že o nás vie veľa vecí: vedieť v biblickom zmysle znamená aj milovať. To znamená, že keď Pán „číta v našom vnútri“, miluje nás, neodsudzuje nás. Ak ho počúvame, zistíme, že Pán nás miluje. Spôsob, ako objaviť Pánovu lásku, je počúvať ho. Potom vzťah s ním už nebude neosobný, chladný alebo kozmetický. Ježiš hľadá vrelé priateľstvo, dôveru, intimitu. Chce nám dať nové a úžasné poznanie: poznanie, že sme ním vždy milovaní, a preto nikdy nie sme odkázaní sami na seba.
Keď sme s dobrým pastierom, zažívame to, čo hovorí žalm: „Aj keby som išiel tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou“ (Ž 23,4). Najmä v utrpení, v ťažkostiach, v krízach, ktoré sú temnotou: On nás podporuje tým, že nimi prechádza s nami. A tak práve v ťažkých situáciách môžeme objaviť, že nás Pán pozná a miluje. Pýtajme sa teda sami seba: Dávam sa poznať Pánovi? Robím mu miesto vo svojom živote, prinášam mu to, čo žijem? A po toľkých chvíľach, keď som zažil jeho blízkosť, jeho súcit, jeho nehu, akú mám predstavu o Pánovi? Pán je blízko, Pán je dobrý pastier.
A napokon tretie sloveso: ovce, ktoré počúvajú a dajú sa poznať, nasledujú: počúvajú, cítia sa byť poznané Pánom a nasledujú Pána, ktorý je ich pastierom. A čo robia tí, ktorí nasledujú Krista? Ide tam, kam ide on, po tej istej ceste, tým istým smerom. Ide hľadať toho, kto sa stratil (porov. Lk 15,4), zaujíma sa o toho, kto je vzdialený, berie si k srdcu situáciu trpiaceho, vie plakať s plačúcim, podáva ruku blížnemu, berie ho na plecia. A čo ja? Nechám sa Ježišom milovať a od toho, že sa nechám milovať, prejdem k tomu, aby som ho miloval, aby som ho napodobňoval? Nech nám Panna Mária pomáha počúvať Krista, čoraz viac ho spoznávať a nasledovať ho na ceste služby. Počúvať, poznať a nasledovať ho.