8.3.2019 Pápež František: Agenda 2030 musí stáť na etike a ekologickom obráten.
Ľudský rozvoj je v prvom rade povolaním
„Rozličné náboženské tradície, vrátene tej katolíckej, si osvojili ciele udržateľného rozvoja, pretože sú výsledkom globálnych participatívnych procesov, ktoré na jednej strane odzrkadľujú hodnoty ľudí a na druhej strane sa opierajú o integrálnu víziu rozvoja.“
Keď hovoríme o rozvoji, musíme si vždy ujasniť – rozvoj čoho? Rozvoj pre koho? Konvenčné predstava o rozvoji sa po príliš dlhý čas obmedzovala takmer výlučne na hospodársky rast. Ukazovatele národného rozvoja sa zakladali na indexoch HDP. To doviedlo dnešný ekonomický systém na nebezpečnú cestu, podľa ktorej sa pokrok hodnotí jedine materiálnym rastom, kvôli ktorému sme takmer povinní neracionálne vykorisťovať ako prírodu, tak človeka.
Hovoriť o ľudskom rozvoji znamená odvolávať sa na všetkých ľudí – nielen na zopár – a na celú ľudskú osobu – a nie čisto na materiálny rozmer (porov. Encyklika Populorum progressio, 14).“
„Ľudský rozvoj nie je len otázkou ekonomickou alebo takou, ktorá sa týka iba expertov, ale je v prvom rade povolaním, ktoré si žiada slobodnú a zodpovednú odpoveď (porov. Benedikt XVI., Encyklika Caritas in veritate, 16-17).“
Etický postoj a ekologická konverzia
Všetky ciele Agendy 2030 zhrnulo OSN do sloganu „piatich P“: ľudia, planéta, prosperita, pokoj a partnerstvo (people, planet, prosperity, peace and partnership). Rovnako medzinárodná konferencia vo Vatikáne sa zamerala na integrálny rozvoj z takto naznačeného komplexného pohľadu. Pápež František v tejto súvislosti zvlášť pripomenul niekoľko momentov:
„Ekonomické a politické ciele musia byť podporované etickými cieľmi, ktoré predpokladajú zmenu postoja, Biblia by povedala zmenu srdca (porov. Encyklika Laudato si´, 2). Už sv. Ján Pavol II. hovoril o nevyhnutnosti «povzbudzovať a podporovať ekologickú konverziu»(Katechéza, 17. januára 2001). Toto slovo je mocné: ekologická konverzia. Tu majú náboženstvá zohrávať kľúčovú úlohu: správny prechod k udržateľnej budúcnosti totiž vyžaduje, aby sme uznali svoje chyby, hriechy, neresti alebo zanedbania, zo srdca ich ľutovali a vnútorne sa zmenili, a tak sa zmierili s druhými ľuďmi, stvorením a Stvoriteľom.
„Ak chceme dať práci na Agende 2030 pevné základy, musíme odmietnuť pokušenie hľadať jednoducho technokratickú odpoveď na výzvy, byť pripravení riešiť hĺbkové príčiny a následky v dlhodobom meradle.“
Zásadné miesto domorodého obyvateľstva
Medzi osobitné podnety pápeža Františka v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom patrila aj zmienka o úlohe domorodých národov a kmeňov a potreba mať ich osobitne na zreteli pri realizácii vytýčených cieľov:
„Chcel by som zdôrazniť jednu osobitnú skupinu nábožensky založených ľudí, a síce domorodých obyvateľov. Aj keď predstavujú len 5% svetovej populácie, starajú sa o takmer 22% zemského povrchu. Žijúc v oblastiach ako Amazónia a Arktída, pomáhajú chrániť približne 80% biodiverzity našej planéty.“
„V dnešnom silne sekularizovanom svete tieto populácie všetkým pripomínajú posvätnosť našej zeme. Z týchto dôvodov ich hlas a ich obavy musia mať ústredné miesto pri realizácii Agendy 2030 i pri hľadaní nových ciest pre udržateľnú budúcnosť. O tomto budem diskutovať aj s mojimi bratmi biskupmi na Synode o Amazonskom regióne na konci októbra tohto roku.“