8.12.2019 Anjel Pána 8. decembra: Mária je „celá krásna“ a „celá svätá“
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes máme slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá má svoje miesto v kontexte Adventu ako obdobia očakávania, že Boh splní, čo prisľúbil. Avšak dnešná slávnosť ohlasuje, že niečo sa už splnilo a to v osobe a v živote Panny Márie. Dnes máme do činenia so samým počiatkom tohto splneného prísľubu, lebo nastal ešte pred samotným narodením Matky nášho Pána. Jej nepoškvrnené počatie nás privádza až k momentu, kedy začal Máriin život pulzovať v lone jej matky: už tam bola prítomná Božia posväcujúca láska, ktorá Máriu ochránila od nákazy zla, ktorá je spoločným dedičstvom ľudského pokolenia.
V dnešnom Evanjeliu zaznieva anjelov pozdrav Márii: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1,28). Boh na ňu myslel a chcel ju už od vekov vo svojom nedozernom pláne, ako stvorenie plné milosti, čiže vrchovato naplnené jeho láskou. Avšak aby sme boli naplnení, musíme tomu vytvoriť priestor, nechať sa vyprázdniť, odovzdať sa. Presne tak, ako to urobila Mária, ktorá sa vedela započúvať do Božieho slova a totálne dôverovať jeho vôli, prijmúc ju do svojho života bez akýchkoľvek výhrad. V nej sa preto Slovo stalo telom. To sa mohlo udiať iba vďaka jej „áno“. Anjelovi, ktorý jej oznamuje, že sa stane Ježišovou matkou, Mária odpovedá: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (v. 38).
Mária sa nezamotáva v rôznych zdôvodňovaniach, nekladie Pánovi prekážky, ale pohotovo sa spoľahne a prenecháva priestor konaniu Ducha Svätého. Okamžite dáva Bohu k dispozícii celé svoje bytie a svoj osobný život, aby ho samotné Božie slovo a jeho vôľa pretvárali a priviedli k naplneniu. Takto, v dokonalej zhode s tým plánom, ktorý s ňou má Boh, sa Mária stáva „celou krásnou“, „celou svätou“, ale bez najmenšieho tieňa samoľúbosti. Je pokorná. Ona je majstrovským dielom Božím, ale tak, že zostáva pokornou, maličkou, chudobnou. V nej sa odzrkadľuje Božia krása, ktorá je čisto láskou, milosťou, sebadarovaním.
Rád by som zdôraznil slová, ktorými Mária sama seba označuje pri svojom odovzdaní sa Bohu: vyznáva o sebe, že je „služobnica Pána“. Máriino „áno“ Bohu si teda od začiatku osvojuje postoj služby, pozornosti k potrebám druhých. Konkrétne to dosvedčuje jej návšteva u Alžbety, ktorá nasleduje bezprostredne po Zvestovaní. Ochota voči Bohu sa snúbi s ochotou ujať sa blížneho v jeho potrebách. To všetko ale bez robenia rozruchu a predvádzania sa, bez vyhľadávania čestných miest, bez publicity, lebo láska a skutky milosrdenstva nepotrebujú byť vystavované na obdiv ako nejaká trofej. Skutky milosrdenstva sa robia potichu, v skrytosti, bez vystatovania sa nimi. Sme pozvaní, aby sme aj v našich spoločenstvách nasledovali Máriin príklad a pestovali štýl diskrétnosti a skrytosti.
Slávnosť našej Matky nech nám pomáha urobiť celý náš život jedným veľkým „áno“ povedaným Bohu, tým „áno“ tvoreným klaňaním sa mu a každodennými prejavmi lásky a služb