8.12.2017 Svätý Otec pri Anjel Pána: Oslovenie „Milosti plná“ je najkrajší kompliment
Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatočný deň!
V dnešný deň kontemplujeme krásu Nepoškvrnenej Panny Márie. Evanjelium, ktoré rozpráva o udalosti Zvestovania, nám pomáha pochopiť podstatu toho, čo slávime, najmä prostredníctvom anjelovho pozdravu. Anjel sa prihovára Márii slovom, ktoré nie je ľahké preložiť, no znamená „zahrnutá milosťou“, „stvorená milosťou“, „milosti plná“ (Lk 1,28). Skôr ako ju anjel osloví menom Mária, nazýva ju „milosti plná“, čím zjavuje jej nové meno, ktoré jej dáva Boh a ktoré sa jej hodí viac než meno, ktoré jej dali jej rodičia. I my ju tak oslovujeme pri každej modlitbe Zdravas’ Mária.
Čo ale znamená oslovenie „milosti plná“? To, že Mária je plná Božej prítomnosti. A ak Boh plne prebýva v nej, nie je v nej miesto pre hriech. Je to mimoriadna skutočnosť, lebo vo svete je, žiaľ, všetko nakazené zlom. Každý z nás, keď sa pozrie do svojho vnútra, spozoruje určité temné stránky. I tí najväčší svätci boli hriešnikmi a všetky udalosti, dokonca i tie najkrajšie, sú poznačené zlom: všetky, okrem tej Máriinej. Ona je jedinou „vždy zelenajúcou sa oázou“ ľudstva; jediná neznečistená, stvorená nepoškvrnenou, aby svojím „áno“ naplno prijala Boha prichádzajúceho do sveta a započala tak nové dejiny.
Zakaždým, keď Máriu uznáme ako „milosti plnú“, robíme jej tej najväčší kompliment, rovnaký, aký jej urobil Boh. Krásnym komplimentom pre ženu je zdvorilým spôsobom jej povedať, že vyzerá mlado. Keď hovoríme Márii, že je „milosti plná“, v istom zmysle jej hovoríme aj toto, no na vyššom stupni. Vskutku, vnímame ju ako stále mladú, pretože nikdy nezostarla hriechom. Jediná vec kvôli čomu skutočne starneme, vnútorne starneme: nie je vek, ale hriech. Hriech robí starými, pretože spôsobuje skôrnatenie srdca. Zatvára ho, robí ho necitlivým, necháva ho ochabnúť. Avšak v tej, ktorá je „milosti plná“, niet miesta pre hriech. A tak je stále mladá, je „mladšia než hriech“, je „mladšia než celé ľudstvo“ (G. Bernanos, Denník vidieckeho farára, II, 1988, s. 175).
Cirkev dnes vzdáva poctu Márii tým, že ju nazýva celá krásna, tota pulchra.Tak ako jej mladosť nespočíva vo veku, tak ani jej krása nespočíva v zovňajšku. Mária, ako nám ukazuje dnešné evanjelium, navonok nevyniká: pochádza z jednoduchej rodiny, žije pokorne v Nazarete, v takmer neznámej dedinke. A nebola ani nijako slávna: keď ju navštívil anjel, nebolo nikoho, čo by sa o tom dozvedel, nebol tam vtedy nijaký reportér. Mária tiež nemala ani pohodlný život, ale poznačený starosťami a obavami: „Veľmi sa rozrušila“ (porov. v. 29), hovorí Evanjelium, a keď anjel „od nej odišiel“ (v. 38), problémov začalo pribúdať.
Napriek tomu však „Milosti plná“ prežila krásny život. Aké bolo jej tajomstvo? Prídeme na to, keď sa ešte raz pozrieme na scénu Zvestovania. Na mnohých obrazoch je Mária znázornená tak, že sedí pred anjelom a v rukách drží malú knižku. Tou knižkou je Sväté písmo. Mária bola teda navyknutá načúvať Bohu a tráviť s ním čas. Jej tajomstvom bolo Božie Slovo: najprv bolo blízke jej srdcu, potom sa stalo telom v jej lone. Zotrvávaním s Bohom, rozhovorom s ním v každej situácii urobila Mária svoj život krásnym. Nie vonkajší zjav, nie to, čo sa pomíňa, ale srdce upriamené na Boha robí život krásnym. S radosťou hľaďme dnes na Milostiplnú. Prosme ju o pomoc, aby sme zostali mladými, keď povieme „nie“ hriechu a aby sme žili krásny život, keď povieme „áno“ Bohu.