8.10.2019 Ranná homília: Kto kladie Bohu podmienky, je ideológ
Petrov nástupca komentoval knihu proroka Jonáša, ktorá sa číta v liturgii týchto dní. Líči konflikt medzi Bohom a prorokom, ktorý bol poslaný do mesta Ninive, aby tam hlásal obrátenie. Jonáš neposlúchol, pretože mu táto úloha pripadal nad jeho sily. Odplával preto do rodného Taršiša, a počas búrky, ktorú rozpútal Pán, bol posádkou lode hodený do mora. Pohltila ho na tri dni a noci veľryba a nakoniec vyvrhla na breh.
Dnešný úryvok Jon 3,1-10 popisuje, ako sa Jonáš, druhýkrát povolaný Pánom, predsa len vydáva do Ninive, ktorému prorokuje skazu. Jeho obyvatelia však varovanie vezmú vážne a obráti sa. „Tvrdohlavý Jonáš teda svoju úlohu splnil dobre – doplnil František – ale zajtra budeme počuť ( Jon 4,1-11), ako sa rozhnevá na Hospodina za to, že je príliš milosrdný.
Prorok hovorí [Bohu]: radšej zomriem, aby som pokračoval s tebou, ktorý nakoniec urobíš opak toho,
Jonáš nebol ochotný akceptovať, že by Boh mohol byť voči hriešnikom v Ninive milosrdný. Nešlo mu do hlavy, že by im mohol dať ozajstnú šancu a nepotrestať ich.
Aj kresťan sa môže dostať do podobného postoja: chce sám klásť podmienky Bohu a nie je ochotný pripustiť, že by sa Boh mohol správať odlišne od jeho predstáv. Ide tu o tzv. „kresťanov s podmienkami“, ktorí sa natoľko uzatvoria do vlastných ideí, že „skončia v ideológii,“ varoval pápež František a dal takýto postoj do protikladu s postojom Božím:
„Jonáš, tvrdohlavý vo svojich presvedčeniach o viere a Pán, tvrdohlavý vo svojom milosrdenstve: nikdy nás neopustí, klope na dvere srdca až do konca, je tam. Jonáš – tvrdohlavec, pretože, ponímal vieru s podmienkami. Jonáš je modelom kresťanov typu „jedine ak“, kresťanov s podmienkami: „Som kresťan, ale jedine ak sa veci budú robiť takto. Nie, nie, tieto zmeny nie sú kresťanské. Toto je heréza. Toto neslobodno“. – Takíto kresťania podmieňujú Boha, podmieňujú vieru a Božie konanie.“
Postoj vyjadrený slovami „jedine ak“ je podľa slov pápeža „nepeknou cestou od viery k ideológii“. „A dnes je takých veľa,“ dodal Svätý Otec. Títo kresťania majú strach. Boja sa „rastu, životných výziev, výziev od Pána, dejinných výziev“, sú naviazaní na „svoje presvedčenia, na ich prvotné presvedčenia, vo vlastných ideológiách“. Sú to kresťania, ktorí „uprednostňujú ideológiu pred vierou“ a vzďaľujú sa od komunity, „majú strach odovzdať sa do Božích rúk a radšej všetko súdia, ale z malosti vlastného srdca“.
„Tie dve postavy Cirkvi dnes: Cirkev tých ideológov, ktorí sa zahniezdili vo vlastných ideológiách, a Cirkev ukazujúca Pána, ktorý sa približuje ku každej realite, ktorému sa to nebridí. Pán sa tým neznechutí, neodradia ho naše hriechy, on sa približuje tak ako sa približoval, aby sa s láskou dotkol malomocných, chorých. Pretože on prišiel, aby uzdravoval, prišiel, aby zachránil, nie odsúdil.“
-jb-