8.10.2016 Pápežovo videoposolstvo Argentíne: Milosrdenstvo je cesta od srdca k rukám
„Srdce zdieľa biedu druhého, a toto je milosrdenstvo. Keď bieda druhého vchádza do môjho srdca, pociťujem milosrdenstvo, čo nie je to isté, ako niekoho poľutovať. Súcit, to je iný pocit.“
Súcit môžeme cítiť pred zraneným zvieraťom či pri smutnej situácii. Milosrdenstvo však musí vyjsť zo srdca zraneného biedou druhého a prejavuje sa rukami. Nejde tu však len o filantropiu.
„Jedna vec je mať dobré úmysly. To však ešte nie je milosrdenstvo, sú to dobré úmysly. Vložiť ruky do filantropie je jedna vec, niečo iné je milosrdenstvo… Je veľmi dobré (…) konať filantropiu, ale nie je to milosrdenstvo, to je iná vec. Milosrdenstvo je tá jednosmerná cesta, ktorou bieda prichádza k môjmu srdcu, ťaží moje srdce, pohne ním, a ktorá ním občas hýbe až tak, že srdce tak ako kompas sledujúci Severný pól nemôže zostať stáť, kvôli tomu, čo cíti.
Istotne, niekto z vás sa ma môže spýtať: ,Otče, ako zakúsiť milosrdenstvo a nie súcit?‘ V poriadku, najprv treba žiadať o milosť mať milosrdenstvo. Je to milosť a musíte o ňu prosiť Pána. Avšak jediná cesta k tomu, aby ste mali milosrdenstvo, vedie cez náš hriech, ktorý sme uznali a ktorý Pán odpustil: cez priznaný a odpustený hriech. Možno byť milosrdnými, len ak naozaj cítime, že sme prijali Pánovo milosrdenstvo.“
„A tu sa začína spiatočná cesta. Ak prvou časťou cesty bolo nechať si zraniť srdce biedou druhého, cestou k správnemu nastaveniu srdca je uznávať môj hriech, moju biedu, moju ničomnosť a cítiť, že mi bolo odpustené a Pán je ku mne milosrdný, teraz sa začína spiatočná cesta, od srdca smerom k rukám.“ A takto postupuji směrem od své zuboženosti, které se dostalo milosrdenství, k zuboženosti druhého. Od své vlastní zuboženosti milované Bohem, k lásce k zuboženosti druhého, od své vlastní zuboženosti, která byla milována, k vyjádření (milosrdenství) svýma rukama. Právě toto je milosrdenství. Milosrdenství je cesta od srdce k rukám.“