7.9.2019 Roztancovanú mládež Madagaskaru zveril pápež pri vigílii Panne Márii
.
„Aké krásne je stretnúť dvoch mladých ľudí so živou vierou, v pohybe! Ježiš naše srdce neustále hľadá, stavia nás na cestu a do pohybu. Ak chce Ježišov učeník rásť v priateľstve s Ježišom, nesmie zostať nehybným, sťažovať si hľadať sám seba. Má byť neustále v pohybe, konať, angažovať sa, s istotou, že Pán ho podporuje a sprevádza.
Preto rád vidím každého mladého človeka ako hľadajúceho. Pamätáte si prvú otázku, ktorú Ježiš položil učeníkom na brehu rieky Jordán? Prvá otázka znela: »Čo by ste chceli?« ( Jn 1,38). Pán vie, že hľadáme „šťastie, ku ktorému sme boli stvorení“ a „ktoré nám svet nemôže vziať“ (č.1,177). Každý to vyjadruje inými spôsobmi, ale v podstate vždy hľadáte ono šťastie, ktoré nám nikto nemôže vziať.
Na Rovu, ktorý pomáha väzňom, sa obrátil týmito slovami:
Objavil si, že tvoj život je misionárskym. Táto cesta viery pomáha robiť svet, v ktorom žijeme, lepším, evanjeliovejším. A to, čo si vykonal pre druhých, ťa premenilo, zmenilo tvoje vnímanie a posudzovanie ľudí. Stal si sa spravodlivejším a ľudskejším. Pochopil si a objavil, ako Pán s tebou pracoval, obdaril ťa šťastím, ktoré ti svet nebude môcť vziať
Pán nám vždy pripomína, akí sme v jeho očiach cenní a zveruje nám poslanie, vysvetlil Svätý Otec. Pochválil Rovu za to, že sa naučil rozpoznať v človeku nielen jeho vlastnosti, ale aj príbehy, ktoré sa skrývajú za každou tvárou:
To nám pripomína jedno z najkrajších mien, ktoré nám môže priateľstvo s Ježišom ponúknuť. „On je v tebe, je s tebou a nikdy ťa neopustí. A aj keby si sa od neho vzdialil, on, Vzkriesený, je pri tebe „( Christus vivit , 2), aby tí zveril poslanie. Všetýchy nás pozýva, aby sme objavili dar, ktorý dnes slávime.
Ilúzie rýchlej radosti
Všetci vieme, aj z osobnej skúsenosti, že sa môžeme stratiť a utekať za ilúziami, ktoré nám sľubujú a očarujú nás honosnou, rýchlou, ľahkou a okamžitou radosťou, ale nakoniec opustia srdce, pohľad a dušu na polceste. Dávajte pozor na tých, ktorí vám dovolia ísť po ľahkej ceste a potom vás opustia na polceste! Na tie ilúzie, ktoré, keď sme mladí, nás zvádzajú sľubmi, ktoré nás znecitlivujú, zbavujú nás vitality, radosti, robia nás závislými a uzatvárajú nás v kruhu zdanlivo bez úniku a plného horkosti.
Pán je prvý, kto hovorí: to nie je cesta. On je živý a chce, aby si bol tiež živý, a zdieľal všetky dary a charizmy, hľadanie a kompetencie ( tamto. 1). Pán nás volá menom a hovorí: „Nasleduj ma!“. Nie preto, aby nás nechal bežať za ilúziami, ale aby premenil každého z nás na učeníka-misionára tu a teraz. On je prvý, kto popiera všetky hlasy, snažiaci sa vás ukolísať, skrotiť, uspať či umlčať, aby ste nehľadali nové horizonty. S Ježišom existujú stále nové horizonty. Chce nás premeniť všetkých a urobiť z nášho života poslanie. Žiada nás však, aby sme nemali strach si zašpiniť ruky
Vaším prostredníctvom vstupuje na Madagaskar a do cirkvi budúcnosť. Pán je prvý, kto k vám má dôveru a pozýva tiež vás, aby ste mali dôveru v seba, svoje kompetencie a schopnosti, ktorých nie je málo. Pozýva vás, aby vám dodal odvahy a v spojení s Ním písali tú najkrajšiu stránku svojho života, prekonali apatiu a podali ako Rova kresťanskú odpoveď na veľa problémov, ktorým musíte čeliť. Pán vás nabáda, aby ste boli tvorcovia budúcnosti (porov. Tamto. 174). A prispeli vkladom, ktorý môžete dať iba vy, svojou radosťou a sviežosťou svojou viery. Každého z vás sa pýtam – teba, teba a teba – a pozývam ťa, aby si si položil otázku: »Môže so mnou počítať Pán?« Môže s tebou počítať tvoj malgašský ľud? Tvoje vlasť? Môže spoliehať na teba?
Pán však nechce samotárskych dobrodruhov. Zveruje nám poslanie, to áno, ale neposiela nás do prvej línie samotných.
„Ako dobre povedala Vavy Elyssa, je nemožné byť misionárskym učeníkom osamote: potrebujeme druhých na prežívanie a zdieľanie lásky a dôveru, ktorú nám Pán dáva. Osobné stretnutie s Ježišom je nezastupiteľné, nie však na spôsob samotárstva, ale spoločenstva. Každý z nás zaiste môže činiť veľké veci, áno, ale spoločne môžeme mať želanie a zasadzovať sa o nepredstaviteľné veci. Sme pozvaní objaviť tvár Ježiša v tvári druhých: oslavovať vieru rodinným spôsobom, vytvárením bratských pút, zúčastňovaním sa na živote v skupine alebo hnutí a povzbudzovať sa kráčať spoločnou cestou prežívanou v solidarite. Tak sa môžeme naučiť objavovať a rozlišovať cesty, na ktoré vás pozýva Pán, a horizonty, ktoré pre vás chystá. Nikdy sa neizolujte alebo nechcite jednať osamotene! To je jedno z najhorších pokušení, ktoré možno mať.
V spoločenstve, teda spolu sa môžeme naučiť rozpoznávať nepatrné denné zázraky, ako aj svedectvo o tom, ako je krásne nasledovať a milovať Ježiša. A to nezriedka nepriamo, ako v prípade tvojich rodičov, Vava, ktorí sú z rôznych kmeňov, majúcich vlastné zvyky a mravy, ale dokázali svojou vzájomnou láskou prekonať všetky skúšky a rozdiely, a ukázať vám krásnu cestu. Cestu, ktorá sa potvrdzuje zakaždým, keď vám prináša pozemské plody, aby boli donesené k oltáru. Ako len sú potrebné tieto svedectvá! Alebo ako tvoja teta, katechéti a kňazi, ktorí ich sprevádzali a podporovali vo viere. Všetko prispelo k zrodu a prebudenie vášho súhlasu. Všetci sme dôležití a potrební a nikto nemôže povedať: „nepotrebujem ťa“ alebo „ty nie si súčasťou dobrotivého plánu lásky, ktorý si prial Pán, keď nás stvoril“. Teraz zopakujme trikrát všetci spoločne: »Nikto nemôže povedať nepotrebujem ťa«. [Mladí trikrát opakujú].
„Všetci sme veľká rodina a môžeme objaviť, drahí mladí, že máme jednu Matku: ochrankyňu Madagaskaru, Pannu Máriu. Od mladosti ma vždy ma oslovovala sila toho „áno“ mladučkej Márie. Sila toho „nech sa mi stane podľa tvojho slova“, ktoré povedala anjelovi. Nebolo to také „áno“, akoby povedala „uvidíme čo sa stane“. Mária nepoznala vyjadrenie: „Uvidíme čo sa stane“. Povedala „áno“ bez slovného vytáčania.
Je to „áno“ tých, ktorí sa chcú usilovať a sú ochotní riskovať, ktorí chcú vsadiť všetko, a nepotrebujú inú istotu, než tú, že vedia, že sú nositeľmi prísľubu. To dievča dnes je Matkou, ktorá bdie nad svojimi deťmi, ktoré kráčajú v živote často unavení, v núdzi, ale túžiaci, aby svetlo nádeje nezhaslo. Toto je to, čo chceme pre Madagaskar, pre každého z vás a vašich priateľov: aby svetlo nádeje nezhaslo.“ .(Christus vivit, 44-48).
Jej chcem zveriť životy vás všetkých a každého z vás, vašich rodín a vašich priateľov, aby nikdy nechýbalo svetlo nádeje a Madagaskar mohol byť stále viac krajinou, ktorú si prial Pán. Ona nech vás stále sprevádza a ochraňuje.
A prosím nezabudnite sa modliť za mňa.