7.7.2019 Anjel Pána: Učiť sa od Ježiša stráviť sa bezvýhradne pre druhých
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná stať z Evanjelia (porov. Lk 10,1-12.17-20) predstavuje Ježiša ako vysiela na misiu ďalších sedemdesiatich dvoch učeníkov, popri dvanástich apoštoloch. Číslo sedemdesiatdva pravdepodobne symbolizuje všetky národy. V knihe Genezis sa totiž spomína sedemdesiatdva rôznych národov (porov. 10,1-32). Preto toto Ježišovo vyslanie akoby predznamenáva misiu Cirkvi ohlasovať Evanjelium všetkým ľuďom. Ježiš učeníkom hovorí: «Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!» (v. 2)
Táto Ježišova požiadavka je stále platná. Stále máme prosiť „Pána žatvy“, ktorým je Boh Otec, aby poslal robotníkov pracovať na poli, ktorým je svet. Každý z nás tak má robiť s otvoreným srdcom, s misionárskym postojom; naša modlitba sa nemá obmedzovať len naše potreby: modlitba je vtedy skutočne kresťanskou, ak má aj univerzálny rozmer.
Pri vyslaní sedemdesiatich dvoch učeníkov im Ježiš dáva presné inštrukcie, ktoré vystihujú charakteristiky misie. Tou prvou je proste; druhou: choďte; a potom: nenoste mešec ani kapsu…; povedzte: „Pokoj tomuto domu!“ … ostaňte v tom dome … neprechádzajte z domu do domu; uzdravujte chorých … a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“; a ak vás neprijmú, vyjdite do ulíc a rozlúčte sa (porov. vv. 2-10). Tieto imperatívy hovoria o tom, že misia je založená na modlitbe; má charakter putovania; nestojí na jednom mieste, ale putuje; že si vyžaduje odpútanosť a chudobu; že prináša pokoj a uzdravenie, znamenia blízkosti Božieho kráľovstva; že nie je prozelytizmom, ale ohlasovaním a vydávaním svedectva; a že si tiež vyžaduje evanjeliovú priamosť a slobodu odísť preč, zdôrazňujúc zodpovednosť za odmietnutie posolstva spásy, avšak bez odsudzovania či zlorečenia.
Ak budeme misiu Cirkvi uskutočňovať takýmto spôsobom, bude ju charakterizovať radosť. Ako teda končí dnešná stať? «Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení» (v. 17). Nejde o prchavú radosť vyvierajúcu z úspechu misie; naopak, je to radosť zakorenená v prísľube, že – ako hovorí Ježiš – « vaše mená sú zapísané v nebi» (v. 20). Ježiš má týmto výrazom na mysli vnútornú, radosť, ktorá sa rodí z vedomia, že sme povolaní Bohom nasledovať jeho Syna. Inými slovami, radosť z toho, že sme jeho učeníkmi. Každý z nás môže teraz, tu na námestí, pomyslieť na svoje meno, ktoré dostal v deň krstu: to meno je „zapísané v nebi“, v srdci Boha Otca. Práve radosť z tohto daru robí z každého učeníka misionára, toho, kto kráča v spoločnosti Pána Ježiša, kto sa od Neho učí stráviť sa bezvýhradne pre druhých, slobodný od seba samého i od svojho vlastníctva.
Prosme spoločne Najsvätejšiu Pannu Máriu o jej materskú ochranu, aby na každom mieste podporovala misiu Kristových učeníkov; misiu ohlasovania všetkým ľuďom, že Boh nás miluje, chce nás spasiť a povoláva nás k účasti na Jeho kráľovstve.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) – mk, zk-
07 júla 2019, 19:11