7.6.2015 Pápež František v nedeľnom príhovore: Eucharistia je školou solidárnosti
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa slávi v mnohých krajinách, medzi iným aj v Taliansku, slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, alebo podľa dobre známeho latinského pomenovania, slávnosť Corpus Domini. Evanjelium predstavuje rozprávanie o ustanovení Eucharistie, ktoré Ježiš vykonal pri Poslednej večeri v jeruzalemskom Večeradle. V predvečer svojej vykupiteľskej smrti na kríži uskutočnil to, čo predpovedal: «Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta… Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (Jn 6,51.56). Ježiš berie do rúk chlieb a hovorí: «Vezmite, toto je moje telo» (Mk 14,22). Týmto gestom a týmito slovami priraďuje chlebu funkciu, ktorá už viac nie je len tá, ktorá sa týka jednoduchej fyzickej výživy, ale je ňou sprítomňovanie jeho Osoby uprostred spoločenstva veriacich.
Posledná večera predstavuje cieľový moment celého Kristovho života. Nie je iba anticipáciou jeho obety, ktorá sa naplní na kríži, ale aj zhrnutím života obetovaného pre spásu celého ľudstva. A preto nestačí povedať, že v Eucharistii je prítomný Ježiš, ale treba v nej vidieť prítomnosť darovaného života a mať na ňom účasť. Keď prijímame a jeme ten Chlieb, stávame sa spojenými s Ježišovým životom, vstupujeme do spoločenstva s ním, usilujeme sa vytvárať spoločenstvo medzi nami, premeniť náš život na dar, predovšetkým pre tých najchudobnejších.
Dnešný sviatok evokuje toto posolstvo solidárnosti a núti nás vziať si z neho dôverné pozvanie k obráteniu a k službe, k láske a odpusteniu. Podnecuje nás, aby sme sa svojím životom stali napodobňovateľmi toho, čo slávime v liturgii. Kristus, ktorý nás živí pod spôsobmi premeneného chleba a vína, je ten istý, ktorý nám prichádza v ústrety v každodenných udalostiach. Je v chudobnom, ktorý naťahuje ruku, je v trpiacom, ktorý úpenlivo prosí o pomoc, je v bratovi, ktorý žiada našu ochotu a čaká naše prijatie. Je v dieťati, ktoré nevie nič o Ježišovi, o spáse, ktoré nemá vieru. Je v každej ľudskej bytosti, aj v tej najmenšej a bezbrannej.
Eucharistia, zdroj lásky pre život Cirkvi, je školou lásky a solidárnosti. Kto sa živí Kristovým chlebom, nemôže zostať ľahostajný voči tým, ktorí nemajú každodenný chlieb. A dnes, ako vieme, je to stále závažnejší problém. Sviatok Corpus Domini nech vždy viac inšpiruje a živí v každom z nás túžbu a úsilie o spoločnosť, ktorá je pohostinná a solidárna. Vložme tieto želania do srdca Panny Márie, Eucharistickej ženy. Nech vzbudí v nás všetkých radosť z účasti na svätej omši, osobitne v nedeľný deň, a radostnú odvahu dosvedčovať Kristovu nekonečnú lásku.“