7.5.2019 Snívať nikdy nie je priveľa – rady pápeža mladým rozličných náboženstiev v Skopje
Svätý Otec inšpirovaný svedectvami reagoval najprv na otázku o snívaní: „Chcel by som vám povedať: snívať nikdy nie je priveľa.“
„Vám, mladým, sa páči dobrodružstvo, čo ma teší. Je to pekný spôsob, ako prežívať mladosť, pokiaľ však je dobrodružstvo primerané. Spýtam sa vás ale – aké dobrodružstvo vyžaduje väčšiu odvahu ako sen, o ktorý sa podelila Liridon, totiž dodať nádej unavenému svetu? Svet je unavený a rozdelený a jeho – aj naše – stále hlbšie rozdelenie sa javí ako prospešné. Akou silou potom zaznievajú Pánove slová: »Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo ich budú volať Božími synmi« (Mt 5,9)!
Ako vysvetlil, jedným z hlavných problémov mladých je, že stratili schopnosť snívať. A vtedy sa slova ujme lamentovanie a rezignácia. Svätý Otec tu zacitoval svoju najnovšiu apoštolskú exhortáciu Christus vivit: «Keď sa všetko zdá byť strnulé a stagnujúce, keď nás znepokojujú osobné problémy, keď spoločenské krivdy nenachádzajú potrebné odpovede, vtedy nie je dobré sa vzdať» (č. 141).
Pápež v reakcii na Liridonine svedectvo pripomenul podobný sen o bratstve, ktorý sa spolu s Veľkým imámom Al-Azharu nedávno rozhodli realizovať podpísaním dokumentu o vzájomnom bratstve. „Pre snívanie neexistuje vek. Snívajte a snívajte vo veľkom!“, odkázal mladým pápež.
Snívanie si zároveň vyžaduje odvahu, je príležitosťou k dobrodružstvu, ktoré mladí tak milujú, povedal Svätý Otec:
„Veď čo je väčším adrenalínom, než nasadiť sa každý deň s odhodlaním, aby sme boli uskutočňovateľmi snov, tvorcami nádeje? Sny nám pomáhajú udržiavať živú istotu, že iný svet je možný a že sme povolaní angažovať sa v ňom a byť jeho súčasťou prostredníctvom našej práce, nášho úsilia a našej činnosti.“
Mladým uviedol príklad z miestnej tradície kamenárstva. Kamenár vezme na pohľad bezvýznamnú skalu, postupne jej dáva formu a opracováva ju, až sa stane umeleckým dielom. Tak je to aj s našimi snami. Svätý Otec opäť zacitoval svoju apoštolskú exhortáciu Kristus žije(142):
„Tie najkrajšie sny sa získavajú nádejou, trpezlivosťou a nasadením, odmietajúc unáhlenosť. Zároveň sa však netreba zablokovať kvôli neistote, netreba mať strach z riskovania a z robenia chýb. Naopak, musíme mať strach žiť ako paralyzovaní, ako žijúci mŕtvi, zredukovaní na subjekty, ktoré nežijú, pretože nechcú riskovať, pretože nepokračujú vo svojich povinnostiach alebo majú strach, že urobia chybu. Aj keď pochybíš, vždy budeš môcť opäť pozdvihnúť hlavu a začať odznova, pretože nikto nemá právo ukradnúť ti nádej.“
Ako zdôraznil Petrov nástupca, my kresťania nemáme byť akýmisi čudákmi, ale všetci z nás majú cítiť bratstvo a blízkosť. To však nie je všetko – máme mať odvahu ísť proti prúdu, vysvetlil pápež:
„Na druhej strane však musíme mať odvahu byť odlišnými, ukázať iné sny, ktoré tento svet neponúka, svedčiť o kráse veľkodušnosti, služby, čistoty, pevnosti, odpustenia, vernosti vlastnému povolaniu, modlitby, boja za spravodlivosť a všeobecné dobro, lásky k chudobným, atď. (tamtiež, 36)“
Svätý Otec tu ako príklad uviedol rodáčku zo Skopje, sv. Matku Terezu: „Každý z vás, tak ako Matka Tereza, je povolaný pracovať vlastnými rukami, vziať život vážne, aby z neho urobil niečo krásne.“ Mladých povzbudil premeniť ťažkosti a neočakávané životné udalosti na príležitosti.
Nedovoľme, aby nás niekto obral o sny, a neochudobňujme sami seba o prekvapenie, ktorá nám Pán chce darovať. Stretnete sa s mnohými nepredvídanými okolnosťami, ktoré je nutné riešiť a tvorivým spôsobom pretvárať v príležitosť. Nikdy nezostávajte sami, pretože nikto nemôže bojovať sám.
Svätý Otec vystríhal pred uzavretosťou a vysvetlil, že všetci potrebujeme podporu spoločenstva. Ako dosvedčili Dragan a Marija, ich vzájomné spoločenstvo je posilňuje, aby sa dokázali vyrovnať s výzvami dnešnej spoločnosti. (…)„Nikto nemôže čeliť životu osamotene, nemôžeme žiť vieru či snívať bez spoločenstva, sám vo vlastnom srdci, alebo doma, v izolácii medzi štyrmi stenami. Potrebujeme spoločenstvo, ktoré by nás podopieralo a pomáhalo nám a v ktorom si navzájom pomáhame v ďalšej ceste. „
Takýchto príležitostí na stretávanie však stále ubúda a svet akoby vyvyšoval individualistickou osamotenosť, poznamenal František. Ak však žijeme sami, či – ešte horšie – proti druhým ľuďom, naše sny sa menia v prelud.
„Viete, aké najlepšie lekcie sa mi dostalo v celom mojom živote? Bolo to v rozhovore medzi štyrmi očami. Vstúpili sme do éry technologického prepojenia, avšak o komunikácii toho vieme žalostne málo. Sme navzájom prílišne prepojení, ale málo zapojení. Zapojenie totiž vyžaduje život, bytia a zdieľanie krásnych – i menej krásnych – momentov. „
Pápež František reagoval aj na otázku o pomýlenosti mladých žijúcich príliš vo virtuálnom svete. Vyzval ich k stretnutiam „tvárou v tvár“, Možno už ste to odo mňa počuli, ale myslím, že je to protiliek na všetky snahy, ktoré vás chcú uväzniť v prítomnosti, aby ste sa utopili a udusili pod tlakom domnelého šťastia, podľa ktorého svet končí, a teda je potrebné ihneď všetko urobiť a prežiť. Niečo také postupom času vedie k zvýšenej úzkosti, nespokojnosti a odovzdanosti. „Pre srdce choré na rezignáciu niet lepšieho lieku, než počúvať skúsenosti seniorov“. Vstúpte preto bez hanby a komplexov do múdrosti svojho národa, jeho ľudu, a nájdete nečakaný tvorivý zdroj, ktorý všetko zaplní, ukáže vám cestu, kde iní vidia múr, možnosti, kde iní vidia nebezpečenstvo, a vzkriesenie, kde iní hlásajú iba smrť.
Takto mladí vstúpia do múdrosti svojho ľudu a nájdu nový pohľad a novú kreativitu na to, ako čeliť životu.
Svätý Otec mladých vystríhal pred tzv. ideologickou kolonizáciou. Uviedol príklad, ako v Európania v novoobjavenej Amerike lákali domorodcov zameniť svoje korene za bezcenné, avšak lákavé farebné sklíčka. Zoči-voči novinkám a okúzľujúcim ponukám majú mladí vedieť rozlišovať:
„Rozlišovať! To, čo mi prináša táto osoba, je dobrá vec, ktorá je v harmónii s dejinami môjho ľudu? Alebo je to farebné sklíčko?“
V závere stretnutia sa pápež František spolu s mladými pomodlil slovami sv. Matky Terezy:
Modlitba Matky Terezy: Pane, urob ma nástrojom tvojich rúk
Pane, chceš moje ruky, aby som strávila tento deň pomáhajúc chudobným, chorým a tým, čo to potrebujú? Pane, dnes ti dávam svoje ruky.
Pane, chceš moje nohy, aby som strávila tento deň navštevujúc všetkých tých, čo potrebujú priateľa? Pane, dnes ti dávam svoje nohy.
Pane, chceš môj hlas, aby som strávila tento deň rozprávajúc sa s tými, čo potrebujú láskavé slová? Pane, dnes ti dávam svoj hlas.
Pane, chceš moje srdce, aby som strávila tento deň milujúc každého človeka iba preto, že je človekom? Pane, dnes ti dávam svoje srdce