7.4.2020 Slávou kresťana je slúžiť, sme povolaní už pred narodením
„Izaiášovo proroctvo, ktoré sme si vypočuli, je proroctvom o Mesiášovi, o Vykupiteľovi, ale aj proroctvom o ľude Izraela, o Božom ľude: môžeme povedať, že to môže byť proroctvo o každom jednom z nás. V podstate proroctvo zdôrazňuje, že Pán si vyvolil svojho sluhu od matkinho lona: hovorí to dvakrát. Jeho sluha bol vyvolený od začiatku, od narodenia či ešte pred narodením.
Boží ľud bol vyvolený pred narodením: a tak isto aj každý z nás. Nik z nás nespadol na svet len tak náhodne, náhodou. Každý má nejaké určenie, slobodný údel, údel vyvolenia Bohom. Rodím sa s určením byť Božím dieťaťom, byť Božím služobníkom, s úlohou slúžiť, budovať, stavať. A to od matkinho lona.
Jahveho služobník, Ježiš, slúžil až po smrť: zdalo sa to ako porážka, bol to však spôsob služby. A toto zdôrazňuje spôsob služby, aký si musíme osvojiť v našom živote. Slúžiť znamená dávať sa, dávať sa druhým. Slúžiť znamená nenárokovať si pre každého z nás nejaký prospech, ktorý by nebol slúžením.
Slúženie je slávou; a slávou Krista je slúžiť až po zrieknutie sa seba samého, až po smrť, smrť na kríži. Ježiš je služobníkom Izraela. Boží ľud je služobníkom; a keď sa Boží ľud vzdiali od tohto postoja služby, je odpadlíckym ľudom: vzďaľuje sa od povolania, ktoré mu dal Boh. A keď sa každý z nás vzdiali od tohto povolania slúžiť, vzďaľuje sa od Božej lásky. A stavia svoj život na iných láskach, koľkokrát modlárskych.
Pán si nás vyvolil od materského lona. V živote existujú pády: každý z nás je hriešnik a môže padnúť i padol. Výnimkou sú len Panna Mária a Ježiš: všetci ostatní sme padli, sme hriešnikmi. Avšak to, čo je dôležité, je postoj pred Bohom, ktorý si ma vyvolil, ktorý ma pomazal ako služobníka; je to postoj hriešnika, ktorý je schopný prosiť o odpustenie, tak ako Peter, ktorý najprv prisahá: „Nie Pane, nikdy ťa nezapriem, v nijakom prípade!“ – no potom, ako zaspieva kohút, plače. Ľutuje. Toto je cesta služobníka: keď skĺzne, keď padne, prosí o odpustenie.
Naopak, ak služobník nedokáže pochopiť, že upadol, keď sa ho vášeň zmocní takým spôsobom, že ho vedie k modlárstvu, otvára srdce satanovi, vstupuje do noci: a to sa stalo Judášovi.
Pomyslime dnes na Ježiša, služobníka verného v službe. Jeho povolanie je slúžiť, až po smrť, a to smrť na kríži. Pomyslime na každého z nás, súčasť Božieho ľudu: sme služobníkmi, naše povolanie je pre službu, nie na to, aby sme ťažili z nášho miesta v Cirkvi Slúžiť. Vždy v službe.
Vyprosujme si milosť vytrvať v službe. Neraz s pokĺznutiami, pádmi, avšak aspoň tú milosť plakať tak, ako plakal Peter.“
Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“