7.3.2019 Ranná homília: Milosť uchovať si v pamäti Božiu lásku k nám
Svätý Otec v homílii vychádzal z prvého čítania,z knihy Deutoronómium (Dt 30,15-20), z Mojžišovej reči k ľudu na prípravu vstupu do zasľúbenej zeme, s výzvou zvoliť si medzi životom a smrťou.
„Je to apel na našu slobodu,“ vysvetlil pápež František a sústredil sa na tri kľúčové slová Mojžišovho varovania: „ak sa tvoje srdce odvráti“, „ak nebudeš počúvať“, „ak sa dáš zviesť a budeš sa klaňať cudzím bohom“.
Ak sa srdce odvráti a vydá sa nesprávnou cestou, dozadu alebo inokade, skrátka ak nepôjde správnou cestou, stratí smer, ktorého sa má držať.
Načúvanie Božiemu slovu je pre srdce kompasom:
„Srdce bez kompasu je verejným nebezpečenstvom. Je nebezpečenstvom pre osobu samu i pre druhých. Keď sa srdce pustí touto pomýlenou cestou, to je vtedy, keď nepočúva, keď sa necháva vliecť, unášať bôžikmi, keď sa stáva modloslužobníkom.“
Toto je nebezpečenstvo, na ktoré upozorňuje Mojžiš svoj ľud, chystajúci sa vstúpiť do zasľúbenej zeme, ktorou je pre nás všetkých stretnutie so vzkrieseným Kristom. Pôstne obdobie nám pomáha uberať sa správnou cestou, to znamená pamätať na veľké veci, ktoré urobil Pán v našom živote, vo svojej Cirkvi, vo svojom ľudu, inak sa zabývame vo svojej sebestačnosti.
Blahobyt – aj ten duchovný – obsahuje toto nebezpečenstvo, že totiž upadneme do amnézia, stratíme pamäť. Mám sa dobre a tak zabúdam na to, čo urobil Pán v mojom živote, a na všetky milosti, ktoré nám daroval. Uverím, že je to moja zásluha, a tak idem ďalej. A tam sa srdce začína odvracať, pretože nepočúva svoj hlas: pamäť, milosť pamäti. „
„Tak dochádza k strate pamäti. Tiež izraelský ľud zabudol. „Mať na pamäti dejiny spásy, príbeh svojho života, svoj príbeh s Ježišom je nevyhnutné na to, aby bolo možné pokračovať v ceste a nenechať sa strhnúť modloslužobníctvom. To totiž nespočíva len v klaňaní sa nejakej soche, znázorňujúcej neexistujúceho bôžika. “
„Modloslužobníctvo je postoj srdca, keď uprednostňuješ niečo, čo ti je pohodlnejšie, a nie Pána, pretože si na Pána zabudol. Na začiatku pôstneho obdobia je dobré pre všetkých prosiť o milosť udržiavať si v pamäti všetko to, čo Pán urobil v mojom živote: ako ma miloval, ako mi prejavoval lásku. A od tejto spomienky pokračujme v kráčaní vpred. A urobíme dobre opakovať si stále Pavlovu radu Timotejovi, jeho milovanému učeníkovi: „Pamätaj na Ježiša Krista vzkrieseného z mŕtvych“. Opakujem: „Pamätaj na Ježiša Krista zmŕtvychvstalého“, pamätaj na Ježiša, na Ježiša, ktorý ma sprevádzal až doteraz a ktorý ma bude sprevádzať do chvíle, keď sa ukážem pred ním osláveným. Pán nech nám dá túto milosť uchovávať si pamäť.“