Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto nedele – podľa sv. Lukáša – rozpráva o povolaní prvých Ježišových učeníkov (Lk 5,1-11). Udalosť sa odohráva v kontexte každodenného života: na brehu Genezaretského jazera tu máme niekoľko rybárov, ktorí po noci strávenej prácou bez úlovku umývali a upravovali siete. Ježiš nastúpil na loď jedného z nich, na tú, ktorá patrila Šimonovi, nazývaného Peter, a žiada ho, aby trocha odrazil od brehu a začal kázať Božie slovo ľuďom, ktorí sa zhromaždili vo veľkom počte. Keď dohovoril, povedal Petrovi, aby zatiahol na hlbinu a spustil siete. Šimon už poznal Ježiša a zakúsil zázračnú moc jeho slova, preto mu odpovedá: ‚Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete‘ (Lk 5,5). A táto jeho viera neostane sklamaná: vskutku siete sa naplnili takým množstvom rýb, že sa takmer roztrhávali (porov. Lk 5,6).
Pred touto mimoriadnou udalosťou sa rybárov zmocnil veľký úžas. Šimon Peter padol Ježišovi k nohám hovoriac: ‚Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny‘. (Lk 5,8). Toto obdivuhodné znamenie ho presvedčilo, že Ježiš nie je iba obdivuhodný učiteľ, ktorého slovo je pravdivé a mocné, ale že on je Pán, že sa v ňom zjavuje Boh. A táto tblízka prítomnosť v Petrovi vzbudzuje silný dojem vlastnej úbohosti a nehodnosi. Z ľudského pohľadu si myslí, že medzi hriešnikom a svätým musí byť odstup. Popravde, je to práve jeho hriešnosť, ktorá si žiada, aby sa Pán od neho nevzďaľoval, rovnako, ako sa lekár nemôže vzdialiť od toho, kto je chorý.
Ježišova odpoveď Šimonovi Petrovi je povzbudzujúca a rozhodná: ‚Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí‘ (Lk 5,10). A opäť rybár z Galiley vkladajúc svoju dôveru do tohto slova, zanecháva všetko a nasleduje toho, kto sa stal jeho učiteľom a Pánom. A tak urobili aj Jakub a Ján, Šimonovi spolupracovníci. To je logika, ktorou sa riadi Ježišova misia a misia Cirkvi: ísť hľadať, ‚loviť‘ mužov a ženy, nie kvôli prozelytizmu, ale aby sa prostredníctvom odpustenia hriechov všetkým vrátila plná dôstojnosť a sloboda. Toto je podstata kresťanstva: šíriť obnovenú lásku, Božiu lásku zdarma, s postojom prijatia a milosrdenstva voči všetkým, aby sa tak každý mohol stretnúť s Božou nežnosťou a mal plnosť života.
A tu, špeciálnym spôsobom, myslím na spovedníkov: sú prvými, ktorí majú povinnosť preukázať Otcovo milosrdenstvo nasledujúc Ježišov príklad, ako to urobili aj dvaja svätí bratia, otec Leopold a otec Pio. Dnešné evanjelium sa nás pýta: vieme skutočne dôverovať Pánovmu slovu? Alebo sa necháme odradiť našimi neúspechmi? V tomto Roku milosrdenstva sme povolaní utešovať tých, ktorí sa cítia hriešnikmi a nehodnými pred Pánom a skľúčení kvôli vlastným chybám, hovoriac im tie isté Ježišove slová: ‚Neboj sa. Otcovo milosrdenstvo je väčšie než tvoje hriechy. Je oveľa väčšie! Neboj sa…‘. Nech nám Panna Mária pomôže, aby sme stále viac chápali, že byť učeníkmi znamená kráčať v stopách zanechaných učiteľom: sú to stopy božej milosti, ktorá obnovuje život pre všetkých.
S hlbokým znepokojením sledujem dramatický osud civilistov zapojených do ťažkých bojov v milovanej Sýrii a nútených zanechať za sebou všetko, aby unikli hrôzam vojny. Dúfam, že so štedrou solidaritou, sa preukáže potrebná pomoc, aby sa tak zabezpečilo ich prežitie a dôstojnosť, zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo vyzývam, aby nešetrilo žiadnym úsilím, ale s naliehavosťou priviedlo k rokovaciemu stolu všetky zainteresované strany. Jedine politické riešenie konfliktu bude schopné zabezpečiť budúcnosť zmierenia a pokoja tejto drahej a trýznenej krajiny, za ktorú vás pozývam modliť sa. Aj teraz sa všetci spoločne modlime k Márii za milovanú Sýriu: Zdravas Mária.