7.10.2017 Svätý Otec o význame obnovených pravidiel prípravy na kňazstvo
– Kongregácia pre klerikov usporiadala v tomto týždni medzinárodný kongres venovaný obnoveným smerniciam pre kňazskú formáciu..
„Téma kňazskej formácie je rozhodujúcou pre poslanie Cirkvi. Obnova vo viere a budúcnosť povolaní sú možné len ak máme dobre formovaných kňazov.“
„Chcem povedať predovšetkým toto: kňazská formácia závisí v prvom rade od Božieho konania v našom živote a nie od našich aktivít. Je to dielo, ktoré si vyžaduje odvahu nechať sa formovať Pánom, aby premenil naše srdce a náš život. Toto nám pripomína biblický obraz hliny v rukách hrnčiara (porov. Jer 18,1-10) a epizóda, kedy Pán hovorí prorokovi Jeremiášovi: «Vstaň a choď do hrnčiarovho domu» (v. 2). Prorok tam ide a pri pozorovaní hrnčiara, ktorý pracuje s hlinou pochopí tajomstvo milosrdnej lásky Boha. Odhalí, že Izrael je chránený v milujúcich rukách Boha, ktorý sa ako trpezlivý hrnčiar stará o svoje stvorenie, kladie hlinu na hrnčiarsky kruh, stvárňuje ju, modeluje ju a tak jej dáva formu. Ak zistí, že váza sa nepodarila, tak milosrdný Boh zmieša hlinu opäť do kopy a s nežnosťou Otca ju začne formovať odznova.“
Tento obraz nám pomáha pochopiť, že formácia sa nevyrieši nejakou kultúrnou aktualizáciou alebo nejakou sporadickou miestnou iniciatívou.“ Táto práca trvá celý život.“ Ide tu o trpezlivú Božiu prácu s človekom, ktorý sa cieľavedome necháva formovať:
„Musíme jasne povedať: ak sa kňaz nenechá každý deň formovať Pánom, stane sa kňazom vyhasnutým, ktorý vykonáva svoje poslanie zo zotrvačnosti, bez zápalu pre Evanjelium a pre Boží ľud. Naopak kňaz, ktorý sa dennodenne odovzdáva do umných rúk Hrnčiara s veľkým „H“, zachováva si v srdci zápal, prijíma s radosťou sviežosť Evanjelia a hovorí spôsobom, ktorý sa dotýka života ľudí. Jeho ruky, pomazané biskupom v deň vysviacky, sú potom schopné pomazávať rany, očakávania a nádeje Božieho ľudu.“
„Každý z nás kňazov je volaný spolupracovať s božím Hrnčiarom! Nie sme len hlina, ale tiež pomocníci Hrnčiara, spolupracovníci jeho milosti. V kňazskej formácii, tej počiatočnej aj tej permanentnej – obidve sú dôležité – môžeme rozpoznať najmenej troch aktérov, ktorí sa tiež nachádzajú v ‚hrnčiarovej dielni‘. Ponajprv sme to my sami. V Ratio sa píše: «Prvý a hlavný zodpovedný za vlastnú trvalú formáciu je samotný kňaz» (č. 82).“
„Na to, aby seminarista alebo kňaz bol protagonistom vlastnej formácie, musí dokázať povedať „áno“ a aj „nie“: viac ako hluk ľudských ambícií uprednostňuje ticho a modlitbu. Viac ako vkladať dôveru do vlastných diel, vie sa odovzdať do rúk hrnčiara a do jeho prozreteľnej tvorivosti. Viac ako vopred pripravenými schémami sa nechá viesť zdravým nepokojom srdca, a tak zorientuje vlastnú neúplnosť smerom k radosti zo stretnutia s Bohom a s bratmi. Viac ako izolovanosť, hľadá priateľstvo s bratmi v kňazskej službe a s jemu zvereným ľudom, vediac že jeho povolanie sa rodí zo stretnutia lásky: stretnutia s Ježišom a stretnutia s Božím ľudom.“
Ako „druhého protagonistu“ uviedol pápež František „formátorov a biskupov“. Sú nimi „rektori, duchovní vodcovia, vychovávatelia, tí, čo sa venujú permanentnej formácii klerikov, a na prvom mieste biskup“„Mějte na srdci kněžskou formaci:.církev potřebuje kněze schopné hlásat evangelium s nadšením a moudrostí, rozněcovat naději tam, kde popel zakrývá žhavé uhlíky života, a generovat víru na pustinách dějin.
Tretím protagonistom je podľa slov pápeža Františka „Boží ľud. Nikdy naň nezabudnime: ľud, so svojimi zápasmi v konkrétnych situáciách, so svojimi otázkami a so svojimi potrebami, je veľkým „hrnčiarskym kruhom“, ktorý formuje hlinu nášho kňazstva.“ Když vycházíme k Božímu lidu, necháváme se utvářet jeho očekáváními a dotýkáme se jeho ran, zjistíme, že náš život utváří Pán.“
„Takto se formuje kněz, totiž unikat před spiritualitou nemající tělo, ale také před mondénním angažováním postrádajícím Boha.
„Milovaní, otázka ktorá má zaznieť v našom vnútri, keď vstúpime do hrnčiarovej dielne je táto: Akým kňazom túžim byť? „Salónnym“ kňazom, spokojným a zaisteným, alebo misionárskym učeníkom ktorému horí srdce pre Majstra a pre Boží ľud? Niekým, kto sa uvelebil vo vlastnom pohodlí, alebo učeníkom na ceste? Vlažným, ktorý uprednostňuje nerušený život, alebo prorokom, ktorý prebúdza v srdci človeka túžbu po Bohu?
Panna Mária, ktorú dnes uctievame ako Ružencovú Pannu Máriu, nech nám pomáha kráčať s radosťou v apoštolskej službe a pretvorí naše srdce na podobu svojho: pokorného a poddajného, ako hlina v rukách hrnčiara.“