7.1.2020 Ranná homília: Rozlišujme, čo nami hýbe, aby naše srdce nebolo ulicou
Svätý Otec vychádzal z liturgického čítania z Prvého Jánovho listu (1 Jn 3,22-54,6), v ktorom evanjelista hovorí o Ježišovej rade svojim učeníkom: „Zostaňte v Bohu“.
Duch Svätý nie je iba symbol, ale nutná záruka zotrvania v Bohu
Človek môže „byť aj v tých najhriešnejších mestách, v tých najateistickejších spoločnostiach, no ak jeho srdce zostáva v Bohu“, tento muž či žena prináša spásu. Na vysvetlenie pápež pripomenul epizódu prerozprávanú v Skutkoch apoštolov: Prídu do akéhosi mesta a stretnú kresťanov, ktorých pokrstil Ján. Pýtajú sa ich: „Prijali ste Ducha Svätého?“ No títo ani len nevedeli, že existuje. Koľko kresťanov aj dnes stotožňuje Ducha Svätého jedine s holubicou a nevedia, že „on je ten, kto ti dáva zostať v Pánovi, že je garanciou, silou na zotrvanie v Pánovi.
Duch sveta je protikladom k Duchu Svätému. Ježiš pri Poslednej večeri nežiadal Otca, aby učeníkov odobral zo sveta“, pretože život kresťana je vo svete, „ale aby ich chránil pred duchom sveta, ktorý je protivníkom“. Duch sveta je „ešte horší než spáchanie hriechu. Je to atmosféra, ktorá ťa robí vyvoláva ochabnutosť, vedie ťa až do takého bodu, že viac nevieš rozlíšiť dobro od zla. Naopak, aby sme zostali v Bohu, „musíme prosiť o dar“ Ducha Svätého, ktorý je toho zárukou. Podľa tohto „poznáme, že zostávame v Pánovi“. Ako však môžeme vedieť, či máme Ducha Svätého alebo ducha sveta? – položil otázku pápež František a pripomenul radu, ktorú dáva svätý Pavol: „Nezarmucujte Ducha Svätého. Vtedy, keď ideme smerom k duchu sveta, zarmucujeme Ducha Svätého a ignorujeme ho, nechávame ho bokom a náš život ide inou cestou“.
Duch sveta otupuje svedomie zabudnutím, čo je to hriech
Duch sveta vedie k zabudnutiu, čo je to hriech. Pretože „hriech ťa nevzďaľuje od Boha, ak si ho uvedomíš a prosíš o odpustenie. No duch sveta ti dáva zabudnúť na to, čo je to hriech“, a potom sme schopní všetkého, varoval pápež. Spomenul, ako mu v týchto dňoch istý kňaz ukázal video, ako kresťania oslavovali nový rok v jednom turistickom meste, v istej kresťanskej krajine.
„Oslavovali prvý deň roka s hroznou svetskosťou, utrácajúc peniaze a mnoho iných vecí. Duch sveta. „Je toto hriech?“ – „Nie, môj drahý, toto je skazenosť, horšie než hriech“. Duch Svätý ťa vedie smerom k Bohu, a ak zhrešíš, Duch Svätý ťa chráni a pomáha ti opäť vstať. No duch sveta ťa vedie smerom ku skazenosti, tak že nevieš rozlíšiť čo je dobré a čo zlé: všetko je to isté, všetko je rovnaké.“
Preverujme pocity a myšlienky, či sú od ducha sveta, alebo od Boha
Pápež František si pri tejto príležitosti spomenul na jednu argentínsku pieseň, v ktorej sa spieva: „Choď, choď, pokračuj… všetko je jedno, aj tak sa stretneme tam dole v peci“. Duch sveta ťa vedie k neuvedomelosti, „takže už nevieš rozlíšiť hriech“. A ako dokážem poznať, či „som na ceste svetskosti, ducha sveta, alebo či nasledujem Božieho ducha? – opýtal sa opäť pápež.
„Apoštol Ján nám dáva jednu radu: «Milovaní, neverte každému duchu (teda každému pocitu, každej inšpirácii, každému nápadu), ale skúmajte duchov, či sú od Boha (alebo zo sveta)». Čo však znamená skúmať duchov? Je to jednoducho toto: keď niečo cítiš, keď na teba príde chuť niečo urobiť alebo ti príde myšlienka, úsudok o niečom, polož si otázku: toto, čo cítim, pochádza od Božieho ducha, a či od ducha sveta?“
Ako na to? Je potrebné spytovať sa „raz či dvakrát za deň alebo keď cítiš, že niečo ti prichádza na myseľ“: Táto vec, ktorú cítim, ktorú chcem vykonať, odkiaľ pochádza? „Od ducha sveta, či od Božieho Ducha? Urobí ma to lepším, alebo ma to vrhá na cestu svetskosti, ktorá je neuvedomelosťou?“
Aby srdce nebolo ulicou, ale miestom stretnutia sa s Bohom
Bohužiaľ, mnoho kresťanov „žije bez toho, aby vedeli, čo sa deje v ich srdci“. Preto sv. Pavol a sv. Ján hovoria: „neverte každému duchu“, hocičomu čo cítite, ale skúmajte to. A takto „sa dozvieme, čo sa v našom srdci deje“. Pretože „mnohí kresťania majú srdce ako taká ulica, a nevedia kto to po nej vychádza a vracia sa späť, kto to odchádza a prichádza, pretože nevedia skúmať, čo sa deje v ich vnútri.
„Preto vás prosím, každý deň si vyhraďte trocha času, pred tým ako idete spať alebo napoludnie, kedy chcete, [a pýtajte sa]: Čo dnes prešlo mojím srdcom? Aké skutky či myšlienky ma napadali? Aký duch hýbal mojím srdcom? Boží Duch, dar od Boha, Duch Svätý, ktorý ma vedie vždy vpred k stretnutiu s Pánom? A či duch sveta, ktorý ma jemne, pomaličky vzďaľuje od Pána, a pomaly, ale isto sa skĺzavam?“
Vyprosujme si milosť, „aby sme zostávali v Pánovi a modlime sa k Duchu Svätému, aby nám pomohol zotrvať v Pánovi a dal nám milosť rozlišovať duchov, čiže to, čo nami hýbe v našom vnútri. Nech naše srdce nie je akousi ulicou“, ale nech je miestom nášho stretávania sa s Bohom.