6.2.2019 Ranná homília: Nasledovať Ježiša v chudobe, pokore a miernosti
Svätý Otec vychádzal z Evanjelia podľa Marka (Mk 6,7-13), v ktorom Ježiš vysiela svojich apoštolov uzdravovať ľud. Aj samotný Ježiš prišiel na svet uzdravovať – a to „uzdraviť koreň hriechu v nás“, „dedičný hriec. Uzdravovať znamená akoby obnoviť, pretvoriť: „Ježiš nás pretvoril od koreňa a potom nám pomohol ísť vpred svojou náukou, ktorá je vždy uzdravujúcou náukou“. Prvým príkazom však bolo hlásať obrátenie:
Ak je srdce uzavreté, všetko je len vonkajším náterom
„Prvým uzdravením je obrátenie v zmysle otvoriť srdce, aby tam vošlo Božie slovo. Obrátenie znamená hľadieť na druhú stranu, nasmerovať pohľad inam. A toto otvára srdce, dáva nám vidieť iné veci. Ak je však srdce uzavreté, nemôže byť uzdravené. Ak je niekto chorý a pre tvrdohlavosť nechce ísť k lekárovi, nebude uzdravený. Ako prvé povedal: „Obráťte sa, otvorte srdce“. Ak aj my kresťania konáme mnoho dobrého, ak je srdce uzavreté, všetko je to akoby len vonkajším náterom.“
Vonkajší náter však zmizne s prvým dažďom. Každý by si teda mal položiť otázku: Cítim ja toto pozvanie k obráteniu, k otvoreniu srdca, aby som bol uzdravený, aby som našiel Pána, aby som šiel vpred?“
Ísť v Ježišových stopách: chudoba, pokora a miernosť
Hlásať ľuďom, aby sa obrátili, je možné jedine s autoritou, mocou, a aby ju učeníci mali, žiada od nich Ježiš »nebrať si nič na cestu, len palicu: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze«. Žiada od nich v podstate chudobu pokoru a miernosť. Ježiš tiež učeníkom radí, ako si počínať, keď ich ľudia niekde »nebudú chcieť počuť«: majú sa vydať inam. „» Vytriasť si prach z nôh na svedectvo proti nim » – avšak s miernosťou a pokorou, pretože toto je postoj apoštola.
„Ak apoštol, ten, kto je poslaný, čiže niekto z nás – mnohí z nás sme tu poslaní – ak chodí tak trochu s nosom hore, považuje sa za nadradeného nad ostatných či snaží sa o vlastný prospech či napríklad hľadá si miestečko v Cirkvi, neuzdraví nikdy nikoho a nikto mu neotvorí srdce, pretože jeho slová nebudú mať moc.
Autoritu učeník nadobudne, ak ide po stopách Krista. A ktoré sú to Kristove stopy? Chudoba. Ako Boh sa stal človekom! Ponížil sa! Zriekol sa seba samého! Chudoba, ktorá vedie k miernosti, k pokore. Pokorný Ježiš, ktorý kráča cestou, aby uzdravoval. S týmto postojom chudoby, pokory a miernosti apoštol dokáže mať autoritu, aby povedal: „Obráťte sa“, aby otvoril srdcia.“
Učiť sa múdrosti Božej nehy
Ježišovi vyslanci uzdravovali telo, pomazávajúc olejom mnohých chorých. „Pomazanie je Božím prejavom nehy“, uviedol pápež a dodal, že olej je vždy pohladením, zjemňuje pleť a zlepšuje stav. Apoštoli sa teda musia naučiť aj „tejto múdrosti Božej nehy“. „Takto uzdravuje kresťan, nielen kňaz či biskup“: „Každý z nás má moc uzdravovať“ brata či sestru „dobrým slovom, trpezlivosťou, radou či pohľadom, avšak tak, ako je to s olejom – pokorne:
„My všetci potrebujeme byť uzdravení, pretože všetci máme duchovné choroby, a to skutočne všetci. Avšak my všetci máme i možnosť uzdravovať druhých, no s týmto postojom. Nech nám Pán dá túto milosť uzdravovať tak, ako uzdravoval on: s miernosťou, pokorou, so silou proti hriechu, proti diablovi a takto ísť vpred v tomto peknom „povolaní“ vzájomného uzdravovania, pretože sa to týka všetkých: „Ja uzdravujem druhého a nechám sa uzdraviť druhým“. Vzájomne. Toto je kresťanská komunita.“
-zk-