6.2.2022 Pápež František: „Odpustenie je ľudské právo“
Od ľahostajnosti k starostlivosti
Pri otázke prečo sa svet nevie zbaviť vojen pápež František ako príklad pripomenul srdcervúce ľudské utrpenie v Jemene. „Vojny medzi bratmi“ sprevádzajú ľudstvo neustále, ako to hovoria biblické príbehy Kaina a Ábela či Babylonskej veže: „Je to niečo ako anti-zmysel stvorenia, keďže vojna je vždy ničením. Pracovať na pôde, starať sa o deti, vychovávať rodinu, starať sa o rozvoj spoločnosti: to je budovanie. Viesť vojnu však znamená ničiť, je to mechanizmus deštrukcie.“
Ohľadom témy biedy a utrpenia pápež pozval zamyslieť sa nad ľahostajnosťou zoči-voči obrovským rozdielom vo svete: jedna časť je rozvinutá, kde má človek prístup ku vzdelaniu a práci, a je tu druhá časť, kde umierajú deti, hynú migranti, pričom vidíme nespravodlivosť aj v našich vlastných krajinách:
„Veľmi škaredým pokušením je odvrátiť pohľad na druhú stranu, čiže nepozerať sa“ – skonštatoval pápež. Médiá síce všetko ukazujú, „ale my si od toho dávame odstup: trochu si polamentujeme, že je to tragédia, ale potom je to, akoby sa nič nestalo“. „Nestačí vidieť, je potrebné cítiť, treba sa dotýkať. Chýba nám dotyk s utrpením, a dotyk nás vedie k hrdinstvu. Myslím na lekárov, zdravotné sestry a ošetrovateľov, ktorí v tejto pandémii položili svoje životy: dotkli sa toho nešťastia a rozhodli sa zostať pri chorých.“
Prevziať zodpovednosť za Zem
Rovnaký princíp platí aj pre Zem, vyzdvihol pápež a vyzval na starostlivosť o stvorenie, lebo hrozí „smrť biodiverzity“, „smrť Matky Zeme“. „Musíme za ňu prevziať zodpovednosť, inak všetko skončí ako v piesni Roberta Carlosa, v ktorej sa syn pýta otca, prečo už rieka nespieva: Rieka nespieva, pretože už tam nie je“.
Sociálna agresia
Pápež sa v talianskej televízii dovolával onoho postoja starostlivosti, ktorý, ako sa zdá, chýba aj zo sociálneho hľadiska. To, čo dnes zažívame, je vlastne problém agresivity, ako ukazuje fenomén šikanovania: „Agresivita nie je sama o sebe niečo negatívne, pretože na ovládnutie prírody, na presadenie sa, na budovanie treba byť agresívne, existuje povedzme pozitívna agresivita. Existuje však deštruktívna agresivita, ktorá začína iba drobnosťou – jazykom a ohováraniami. Klebetenie v rodinách, v susedstve, ničí identitu. Preto treba s ním skoncovať: Keď máš niečo proti druhému, buď sa s tým sám vyrovnáš, alebo za ním choď a povedz mu to do očí, buď statočný“, vyzýval pápež.
Sprisahanecký vzťah detí a rodičov
Pápež František sa zameral na mladých ľudí, ktorí sú niekedy obeťou „neuveriteľného pocitu osamelosti“, a oslovil rodičov dospievajúcich, ktorí niekedy len ťažko chápu utrpenie druhých. Podľa rímskeho biskupa možno vzťah medzi rodičmi a deťmi zhrnúť do jedného slova: blízkosť. „Blízkosť k deťom. Keď idú mladé páry k spovedi alebo keď s nimi hovorím, vždy im položím otázku: „Hráte sa s deťmi?“ Ona nezištnosť vo vzťahu otecka či mamičky k dieťaťu. Niekedy počujem bolestné odpovede: „Ale otče, keď odchádzam z domu do práce, deti spia, a keď sa v noci vraciam, už zase spia. Je to krutá spoločnosť, ktorá sa odpútava od svojich detí. Ale je potrebná nezištnosť vo vzťahu s vlastnými deťmi: hrať sa s deťmi a nedesiť sa detí, toho, čo hovoria, hypotéz, alebo dokonca keď staršie dieťa, dospievajúce, pošmykne, je potrebné byť blízko, hovoriť ako otec, ako matka. Rodičia, ktorí nie sú svojim deťom nablízku, ktorí im mlčky podajú kľúčiky od auta, nerobia dobre. Je krásne, keď medzi rodičmi a deťmi vznikne akýsi sprisahanecký vzťah“.
Vzhliadať dole len preto, aby som niekoho pozdvihol
K téme blízkosti moderátor talianskej televízie Fazio pripomenul známu pápežovu vetu: „Človek sa môže na druhého pozerať zhora, len keď mu pomáha hore“. „V spoločnosti vidíme, ako často sa ľudia pozerajú na druhých zhora, aby ich ovládli, aby si ich podmanili, a nie aby im pomohli vstať“, reagoval František a dodal: „ Len si spomeňte – je to smutný príbeh, ale každodenný – na zamestnancov, ktorí musia za svoju pracovnú stabilitu platiť vlastným telom, pretože sa na nich ich šéf pozerá zvrchu, ale aby ich ovládal. Je to príklad z každodenného života“.
Odpustenie je ľudské právo
Rozhovor sa rozširuje a dotýka sa pojmu zla: „Existuje niekto, kto si nezaslúži Božie odpustenie a milosrdenstvo alebo ľudské odpustenie?“, pýta sa moderátor. „Schopnosť prijať odpustenie je ľudské právo, hoci to možno niektorých ľudí šokuje. Všetci máme právo na odpustenie, ak o to požiadame. Je to právo, ktoré sa zrodilo z Božej prirodzenosti a bolo dané ľudstvu ako dedičstvo. Zabudli sme, že ten, kto žiada o odpustenie, má právo na odpustenie. Ak ste niečo urobili, musíte za to zaplatiť… Nie, tak to nie je! Máte právo na odpustenie, a ak máte dlh voči spoločnosti, máte ho splatiť, ale má vám byť odpustené“, zdôraznil František.
Zlo na nevinných
Existuje však aj iný druh zla, nevysvetliteľné zlo, ktoré niekedy zasiahne nevinné a u ktorého sa čudujeme, prečo Boh nezakročí. „Toľko zla prichádza práve preto, že človek stratil schopnosť dodržiavať pravidlá, zmenil prírodu a mnoho ďalšieho. Prichádza aj kvôli ľudským slabostiam. A Boh to dovoľuje“. Otázky s tým súvisiace samozrejme zostávajú nezodpovedané: „Prečo deti trpia? Nemôžem pre to nájsť žiadne vysvetlenie“, priznáva pápež. „Mám vieru, snažím sa milovať Boha, ktorý je mojím otcom, ale pýtam sa sám seba: ‚Ale prečo deti trpia?‘ A na to nie je odpoveď. Je silný, áno, všemocný v láske. Nenávisť a skaza spočíva v rukách niekoho iného, kto zo závisti zasial do sveta zlo. Dialóg s týmto Zlom je nebezpečný“, varuje František. Dialóg so Zlom nie je dobrý, to platí pre všetky pokušenia. A keď sa ako pokušenie vkráda táto otázka „Prečo trpia deti?“, nachádzam jedinú cestu: trpieť s nimi. Dostojevskij bol v tomto „veľkým majstrom“.
Klerikalizmus, zvrátenosť v cirkvi
V rozhovore pre taliansku televíziu bol tiež venovaný veľký priestor budúcnosti sveta a cirkvi. Budúcnosť sveta, ako ju predvída encyklika Fratelli tutti, s človekom v centre ekonomiky a rozhodovania, je priorita, ktorú pápež podľa svojich slov zdieľa s mnohými hlavami štátov, ktoré majú dobré ideály. Tieto ideály však narážajú na „politickú a spoločenskú podmienenosť, a to aj zo strany svetovej politiky, ktorá tieto dobré úmysly marí“. Jorge Mario Bergoglio v súvislosti s budúcnosťou cirkvi pripomína obraz cirkvi, ktorý načrtol Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evanjeliu nuntiandi, ktorá bola inšpiráciou pre jeho Evangelii Gaudium: Cirkev putujúca. Dnes je „najväčším zlom cirkvi duchovná svetskosť, ktorá dáva vyrásť klerikalizmu, ktorý je zvrátenosťou cirkvi. „Klerikalizmus spočíva v rigidite, a pod každou rigiditou sa vždy skrýva hniloba“, upozorňuje František a medzi zlosti dnešnej cirkvi započítava „rigidné, ideologicky strnulé postoje“, ktoré nahrádzajú evanjelium. „Z pastoračných postojov spomeniem iba dva: pelagianizmus a gnosticizmus. Pelagianizmus je viera, že so svojimi silami môžem ísť vpred. Nie, Cirkev ide vpred s Božou silou, Božou milosťou a mocou Ducha Svätého. A gnosticizmus, onen mystický, bez Boha, táto prázdna spiritualita… nie, bez Kristovho tela nie je možné porozumenie, bez Kristovho tela nie je možné vykúpenie.“ „Musíme sa znovu vrátiť k stredu: ‚Slovo sa stalo telom‘. V tomto pohoršení kríža, Slová, ktoré sa stalo telom, spočíva budúcnosť cirkvi“, vyzdvihol pápež.
Dôležitosť modlitby
Modlitba je to, čo dieťa robí, keď vníma svoje hranice a bezmocnosť: [hovorí] ‚otec, mami‘. Modlitba je pohľad na naše obmedzenia, naše potreby, naše hriechy….. Modliť sa znamená vstúpiť za hranice, za obzor, a pre nás kresťanov modliť sa znamená stretnúť sa s ‚oteckom‘.“ A „dieťa nečaká na oteckovu odpoveď, keď otecko odpovedá, prejde k inej otázke. Dieťa chce, aby sa naňho otecko pozeral. Nezáleží na vysvetlení, dôležité je len to, že sa naňho otec pozerá, a to mu dáva istotu„, popisoval pápež.
Praví priatelia
Otázky sa potom týkajú osobnejších oblastí: „Cítite sa niekedy osamelo? Máte pravých priateľov?“, spýtal sa pápež moderátor. „Mám priateľov, ktorí mi pomáhajú, poznajú môj život normálneho človeka – teda nie že by som bol normálny, mám svoje abnormality a oni ma dobre poznajú ako obyčajného človeka, ktorý má priateľov. Som občas rád so svojimi priateľmi, aby som im niečo rozprával a vypočul ich, čo bol jeden z dôvodov, prečo som nešiel bývať do pápežského apartmánu, pretože pápeži, ktorí tam boli predtým, boli svätí a ja na tom nie som tak dobre, nie som tak svätý . Potrebujem ľudské vzťahy, preto bývam v dome sv. Marty, kde nájdete ľudí, ktorí sa bavia s každým, nájdete si priateľov. Je to pre mňa jednoduchší život, do toho druhého sa mi nechce, nemám silu a priateľstvo mi dodáva silu. Naopak, potrebujem priateľov, je ich málo, ale sú naozajstní.“
Detstvo, hudba a televízia
V rozhovore nechýbajú zmienky o minulosti, o pápežovom detstve v Buenos Aires, o jeho podpore klubu San Lorenzo, o jeho možnej dráhe mäsiara a piemontských koreňoch, o jeho skúsenostiach z chemického laboratória, štúdia, „ktoré ho toľko lákalo“, ale nad ktorým zvíťazilo Božie volanie. Ešte v súvislosti s dôvernými informáciami pápež pripomína sľub, ktorý dal 16. júla 1990 Panne Márii Karmelskej, že sa nebude pozerať na televíziu: „Nepozerám sa na ňu, ale nie preto, že by som ju odsudzoval“. Na druhú stranu hudba je jeho vášňou, najmä klasická hudba a tango: „Porteño, ktorý netancuje tango, nie je porteño“. O svojom zmysle pre humor hovorí: „Je to liek, ktorý všetko relativizuje a robí vám dobre“.
Sto modlitieb
Pápež František sa ako vždy od roku 2013 rozlúčil s modlitbami. „Potrebujem ich, a ak sa niektorí z vás nemodlia, pretože neveria, nevedia alebo nemôžu, nech mi aspoň pošlú dobré myšlienky, pozitívne vlny“. Rozhovor uzatvára snímku z filmu Zázrak v Miláne: „Na záver onoho dialógu, myslím, že to bol Vittorio De Sica, ktorý hral veštca a čítal z ruky, povedal: ‚Ďakujem, 100 lír‘. A preto hovorím: „100 modlitieb“, „100 lír, 100 modlitieb“. Ďakujem