6.1.2018 Dôsledné hľadanie mudrcov
Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatok!
Dnes na sviatok Zjavenia Pána nám evanjelium (porov. Mt 2,1-12) predstavuje tri postoje, s akými bol prijatý príchod Krista Ježiša a jeho zjavenie sa svetu. Prvým postojom je hľadanie, dôsledné hľadanie, druhým je ľahostajnosť a tretím je strach.
Dôsledné hľadanie: Mudrci sa neváhajú vydať na cestu, aby vyhľadali Mesiáša. Keď prišli do Jeruzalema, pýtajú sa: «Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť» (Mt 2,2). Prešli dlhú cestu a teraz sa veľmi dôsledne snažia určiť, kde sa môže nachádzať novonarodený Kráľ. V Jeruzaleme sa obrátia na kráľa Herodesa, ktorý žiada veľkňazov a zákonníkov, aby sa vyzvedali, kde sa má narodiť Mesiáš.
Protikladom k tomuto dôslednému hľadaniu mudrcov je druhý postoj: ľahostajnosť veľkňazov a zákonníkov. Títo boli veľmi pohodlní. Oni poznajú Písmo a vedia správnu odpoveď na otázku o mieste narodenia: «V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok» (v. 2,5), vedia, ale sa nenamáhajú ísť a nájsť Mesiáša. A Betlehem je neďaleko, no oni sa nepohnú.
Ešte negatívnejší je tretí postoj, ten Herodesov: strach. On má strach, že toto Dieťa ho pripraví o moc. Zavolá si mudrcov, nechá si vyrozprávať, kedy sa zjavila hviezda a pošle ich do Betlehema povediac: «Choďte a […] vypytujte sa na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť» (v. 2,7-8). V skutočnosti, Herodes sa nechcel ísť pokloniť Ježišovi. Herodes chce vedieť, kde je dieťa nie preto, aby sa mu poklonil, ale aby ho zabil, pretože ho pokladal za rivala. A dobre si všimnite: strach vždy vedie k pokrytectvu. Pokrytci sú preto takí, lebo majú v srdci strach.
Toto sú tri postoje, ktoré nachádzame v evanjeliu: dôsledné hľadanie mudrcov, nezáujem veľkňazov a zákonníkov, tých ktorí poznali teológiu; a strach Herodesa. A aj my môžeme pouvažovať a vybrať si: Ktorý z tých troch si zvolíme? Chcem ísť dôsledne za Ježišom? – „Ale mne Ježiš nič nehovorí… som spokojný…“ – Alebo mám strach z Ježiša a chcem ho vyhnať z môjho srdca?
Egoizmus môže viesť človeka k tomu, aby považoval príchod Ježiša do svojho života za ohrozenie. A tak sa snaží potlačiť alebo umlčať Ježišovo posolstvo. Ak budeme nasledovať ľudské ambície, najpohodlnejšie perspektívy, náklonnosť k zlému, Ježiš bude vnímaný ako prekážka.
Na druhej strane je tiež vždy prítomné pokušenie ľahostajnosti. Napriek tomu, že vieme, že Ježiš je Spasiteľ – náš, nás všetkých – uprednostňujeme spôsob života, ako keby to tak nebolo. Miesto toho, aby sa človek správal dôsledne podľa svojej kresťanskej viery, riadi sa princípmi sveta, ktoré pobádajú k uspokojovaniu sklonov k arogancii, k túžbe po moci a po bohatstve.
Sme však povolaní nasledovať príklad mudrcov: byť starostliví v hľadaní, pripravení obetovať pohodlie, aby sme sa stretli s Ježišom v našom živote. Hľadať ho, aby sme sa mu poklonili, aby sme uznali, že on je náš Pán. On, ktorý ukazuje pravú cestu hodnú nasledovania. Ak máme tento postoj, Ježiš nás skutočne zachraňuje a my môžeme žiť pekný život, môžeme rásť vo viere, nádeji, v láske voči Bohu a voči našim bratom.
Prosme o príhovor Presvätú Pannu Máriu, hviezdu ľudstva putujúceho v čase. Kiež s jej materskou pomocou môže každý človek prísť ku Kristovi, Svetlu pravdy a kiež svet napreduje po ceste spravodlivosti a pokoja.