5.3.2019 Pápež František napísal predhovor ku knihe o striedmosti
„Daj si s mierou trochu vína. Kresťanská striedmosť“ – to je názov publikácie, ktorá vyjde vo Vatikánskom vydavateľstve LEV na Popolcovú stredu, 6. marca. Obsahuje komentár sv. Jána Zlatoústeho k úryvku z Prvého listu Timotejovi, v ktorom apoštol Pavol pobáda učeníka, aby si pre svoje zdravie dal aj trochu vína.
„Kresťanský život spočíva v objave, že sme bezpodmienečne a štedro milovaní Bohom Otcom“,začína pápež František svoj predslov ku knihe zostavenej Luciom Cocom. Ďalej vysvetľuje, akú radosť má na mysli:
„Radosť, ktorá je určite odlišná od eufórie, je pocitom srdca zmáčaného láskou – a to aj uprostred skúšok života – a je jedným z autentických rysov pravej svätosti, tej, ktorú môže mať i človek «zo susedných dverí».“
Kresťanský život spočíva v tom, aby sme objavili, že sme bezpodmienečne a nezištne milovaní Bohom Otcom, ako jeho deti a skutoční bratia a sestry medzi sebou navzájom. Prijatie tohto nezištného daru mení celý život a premieňa pohľad na všetky jeho skutočnosti:
„Je to rýdza, jednoduchá radosť, ktorá dovoľuje vychutnávať príležitosti dobra, aké nám život ponúka, čo sa ukazuje okrem iného aj pri podelení sa s dobrým jedlom, v pohľade porozumenia a podpory a – prečo nie – aj v prípitku pri nejakom výročí či životnom úspechu priateľa… Myslím na tú radosť, ktorú prežívame v spoločenstve, s ktorou sa delíme a na ktorej sa podieľame, pretože «blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Bratská láska znásobuje našu schopnosť radosti, pretože nás robí schopnými radovať sa z dobra druhých.
Niekedy však aj my kresťania ukazujeme, že sa ešte nevieme skutočne radovať z toho, čo život prináša – buď preto, že sa ženieme za príležitostnými a chvíľkovými potešeniami, alebo naopak preto, že sme obeťami istého rigorizmu, pokušenia nič nemeniť, ponechať veci ako sú a zvoliť si nehybnosť, čím však bránime pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý so sebou prináša novosť radosti. Radosť je teda ovocím rozlišovania v Duchu Svätom, ktoré spočíva práve v neustálom umení uprednostniť „my“ pred „ja“ a osoby pred vecami, aj napriek tisícorakým klamom, ktoré nám núka zlo a náš egoizmus.“
O radosť, tak ako o všetko, čo má v živote hodnotu, sa musíme starať a chrániť si ju. A tu má svoje miesto cnosť striedmosti:
„Radosť Božej lásky, vliatu do srdca Duchom Svätým, si uchránime prostredníctvom striedmosti, ktorá je schopnosťou podriadiť túžbu po pôžitku a osobnom uspokojení tomu, čo je primerané spravodlivosti a medziľudským vzťahom. Veď nikto sa nespasí sám ako izolovaný jednotlivec, ale Boh nás k sebe priťahuje berúc ohľad na komplikovanú spleť medziľudských vzťahov, ktoré sa vytvárajú v ľudskom spoločenstve.
Táto kniha obsahuje krátku homíliu sv. Jána Zlatoústeho, cirkevného otca zo 4. storočia, známeho svojou rečníckou zdatnosťou, ktorý je pochovaný v Bazilike sv. Petra tu vo Vatikáne. Komentuje v nej stručnú pasáž Prvého listu sv. Pavla Timotejovi, kde mu odporúča, aby «pre svoj žalúdok a časté choroby užíval trochu vína» (porov. 1 Tim 5,23). Týmto spôsobom má sv. Ján Zlatoústy príležitosť naučiť veriacich, že stvorenstvo je dobré, avšak máme ho vedieť vychutnávať, aby sme objavili, že bolo stvorené práve pre nás, pre naše dobro, ako vzácny dar, aby sme objavili, že sme milovaní a mohli sa radovať spoločne.“
Pápež František tieto slová doložil aj príkladmi schopnosti tešiť sa z Božích darov u sv. Františka z Assisi a u sv. Terézie Avilskej. Spojitosť radosti so striedmosťou ponúka Svätý Otec aj ako aktuálny podnet pre vstup do Pôstneho obdobia:
„Striedmosť a radosť sú teda dva postoje, ktoré verím, že nám môžu pomôcť prežívať čas Pôstu s pohľadom na Veľkú noc, ktorá je práve oslavou nášho zmŕtvychvstania s Kristom, nášho nového života, ktorý sme slávili raz a navždy v krste, a predsa si ho obnovujeme osobitne pri Veľkonočnej vigílii. Veď čo je Kristov život v nás, ak nie víťazstvo lásky nad našimi strachmi a obavami o seba samých, ktoré nám umožňuje stať sa sami darom – prostým a každodenným, v drobných veciach – darom pre Pána a pre bratov?“