5.3.2017 Anjel Pána s pápežom Františkom: Dbáme o Bibliu rovnako ako o náš mobil?
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto Prvú pôstnu nedeľu nás evanjelium uvádza na cestu smerom k Veľkej noci, keď nám ukazuje Ježiša, ako zotrváva štyridsať dní v púšti, vystavený pokúšaniam diabla (porov. Mt 4,1-11). Táto epizóda spadá do presného momentu Ježišovho života: hneď po krste v Jordáne a ešte pred jeho verejným účinkovaním.
Len pred chvíľou sa mu dostalo slávnostné uvedenie: zostúpil na neho Duch Svätý a Otec z neba o ňom vyhlásil: «Toto je môj milovaný Syn» (Mt 3,17). Ježiš je už pripravený začať svoju misiu, a pretože táto má svojho vyloženého nepriateľa, to znamená Satana, Ježiš sa s ním hneď konfrontuje „z očí do očí“.
Diabol útočí práve na titul „Božieho Syna“, aby Ježiša odviedol od plnenia jeho misie: «Ak si Boží Syn…», hovorí mu opakovane (v. 3.6) a navrhuje mu konať divotvorné činy – stať sa „čarodejníkom“ – ako premeniť kamene na chleby na zasýtenie svojho hladu a vrhnúť sa dolu z chrámového múru a nechať sa zachrániť anjelmi. Za týmito dvoma pokušeniami nasleduje tretie: pokloniť sa jemu, diablovi, a takto získať nadvládu nad svetom (porov. v. 9).
Týmto trojitým pokúšaním chce Satan strhnúť Ježiša z cesty poslušnosti a pokory – pretože vie, že touto cestou bude zlo porazené – a priviesť ho na falošnú skratku úspechu a slávy. Ale všetky diablove jedovaté šípy Ježiš odráža štítom Božieho slova (v. 4.7.10), ktoré vyjadruje Otcovu vôľu. Ježiš nehovorí žiadne vlastné slovo: odpovedá čisto Božím slovom. A takto Syn, plný sily Ducha Svätého, vychádza z púšte ako víťaz.
Počas štyridsiatich dní Veľkého pôstu sme ako kresťania pozvaní ísť v Ježišových šľapajach a vstúpiť do duchovného boja proti Zlému so silou Božieho slova. Nie s naším slovom, to nám nepomôže. So slovom Božím: to má silu poraziť Satana. Preto treba nadobudnúť dôverný vzťah k Biblii: často ju čítať, meditovať ju, vstrebávať (asimilovať) ju. Biblia obsahuje Božie slovo, ktoré je vždy aktuálne a účinné.
Ktosi povedal: čo by sa stalo, keby sme brali Bibliu tak ako berieme náš mobilný telefón? Keby sme ju nosili stále s nami, alebo aspoň malé vreckové Evanjelium, čo by sa stalo? Keby sme sa po ňu vrátili, keď si ju zabudneme: keď si zabudneš mobil, hneď sa vraciaš ho hľadať! Keby sme ju otvárali viackrát počas dňa, keby sme si čítali Božie odkazy obsiahnuté v Biblii tak ako si čítame odkazy v telefóne, čo by sa stalo?
Je jasné, že prirovnanie pokrivkáva, ale núti premýšľať. Skutočne, keby sme mali Božie slovo vždy v srdci, žiadne pokušenie by nás nemohlo vzdialiť od Boha a žiadna prekážka by nás nemohla zviesť z dobrej cesty. Vedeli by sme víťaziť nad každodennými navádzaniami zla, ktoré je v nás k mimo nás, boli by sme viac schopní žiť životom vzkriesených podľa Ducha, prijímať a milovať našich bratov, osobitne tých slabších a odkázaných, a aj našich nepriateľov.
Panna Mária, dokonalá ikona poslušnosti voči Bohu a bezvýhradnej dôvery v jeho vôľu, nech je nám oporou pri pôstnom putovaní, aby sme učenlivo načúvali Božiemu slovu a tak dospeli k pravému obráteniu srdca.“
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov. Poprosil ich o modlitbu počas duchovných cvičení a na záver ešte raz pripomenul svoju výzvu venovať Svätému písmu nie menšiu pozornosť ako svojmu mobilu: „Premýšľajte nad tým: mať Bibliu vždy pri sebe, vždy nablízku!