5.11.2017 Anjel Pána s pápežom Františkom: Autorita sa rodí z dobrého príkladu
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (Mt 23,1-12) zachytáva scénu z posledných dní Ježišovho života, v Jeruzaleme; dní naplnených očakávaniami a aj napätiami. Na jednej strane sa Ježiš obracia s tvrdou kritikou na zákonníkov a farizejov, na druhej strane zanecháva dôležité ponaučenia kresťanom všetkých čias, takže aj nám.
Ježiš hovorí zástupu: «Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia». Toto znamená, že oni majú autoritu učiť, čo je v súlade s Božím zákonom. No hneď vzápätí Ježiš dodáva: «ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú» (v. 2-3).
Bratia a sestry, častým nedostatkom u tých, ktorí sú nositeľmi nejakej autority, ako občianskej tak i cirkevnej, je to, že vyžadujú od druhých veci, síce spravodlivé, ale oni sami ich nepraktizujú. Majú dvojitý život. Ježiš hovorí: «Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť» (v. 4). Tento postoj je zlým vykonávaním autority, ktorej váha by naopak mala vyplývať v prvom rade z dobrého príkladu. Autorita sa rodí z dobrého príkladu, aby sa pomohlo druhým praktizovať to, čo je správne a čo sa žiada, a poskytovala im oporu v skúškach, ktoré ich stretnú na ceste dobra. Autorita je pomoc, ale ak sa zle vykonáva, stáva sa utláčajúcou, nenecháva ľudí rásť a vytvára atmosféru nedôvery a nevraživosti, a privádza aj ku korupcii.
Ježiš otvorene pranieruje niektoré negatívne prejavy správania u zákonníkov a u niektorých farizejov: «Radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach» (v. 6-7). Toto je pokušenie, ktoré korešponduje s ľudskou pýchou a nie je vždy ľahké ho premôcť. Je to prístup, keď človek žije len pre vonkajší dojem.
Potom Ježiš dáva ponaučenia svojim učeníkom: «Vy sa nedávajte volať „rabbi“, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. […] Ani sa nedávajte volať „vodcami“, lebo len jediný je váš Vodca, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom» (porov. v. 8-11).
My, Ježišovi učeníci, nemáme vyhľadávať čestné tituly autority alebo nadradenosti. Poviem vám, že ma osobne zarmucuje vidieť ľudí, ktorí psychologicky žijú v honbe za márnymi poctami. My, Ježišovi učeníci to nesmieme robiť, pretože medzi nami musí byť jednoduchý a bratský vzťah. Všetci sme bratia a nesmieme si nijakým spôsobom druhých podrobovať a hľadieť na nich zvysoka. Nie. Všetci sme bratia. Ak sme prijali svoje schopnosti od nebeského Otca, musíme ich dať do služby bratom, a nie z nich ťažiť pre náš osobný záujem a uspokojenie. Nesmieme sa považovať za vyšších od druhých; skromnosť je zásadne dôležitá pre život, aby bol v súlade s učením Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom a prišiel nie dať sa obsluhovať, ale slúžiť.
Panna Mária, «ponížená a vyššia nad stvorenie» (porov. Dante, Raj, XXXIII, 2), nech nám svojím materinským príhovorom pomáha unikať pred pýchou a márnomyseľnosťou a byť tichými a poddajnými láske, ktorá pochádza od Boha, na službu našim bratom a pre ich radosť, ktorá bude aj našou.