5.10.2017 Nová Pápežská akadémia pre život: Utópia „neutra“ odstraňuje ľudskú dôstojnosť
Svätý Otec sa dnes stretol s účastníkmi Prvého generálneho zhromaždenia obnovenej Pápežskej akadémie pre život, ktorí zasadajú v Synodálnej aule vo Vatikáne.
„Charakteristickú črtu tohto úseku môžeme rozpoznať, súhrnne povedané, v rýchlom šírení sa kultúry utkvelo sústrednej na zvrchovanosť človeka – ako druhu i ako jednotlivca – vo vzťahu k realite. Niektorí dokonca hovoria o „egolatrii“, čiže o ozajstnom kulte vlastného „ja“, na oltári ktorého sa obetuje všetko, vrátane tých najdrahších citov. Táto perspektíva nie je neškodná: ona formuje subjekt, ktorý sa neustále obzerá v zrkadle, až sa stáva neschopným obrátiť zrak smerom k iným a k svetu“.
Spojenectví ekonomiky a techniky se vyznačuje troufalým materialismem, který nakladá se životem jako s využitelným zdrojem, který lze odepsat v poměru k moci a prospěchu. Bohužel, mnozí lidé s hořkostí a bolestí zakoušejí iluzorní přísliby tohoto technokratického materialism „Kresťanská viera nás pobáda znovu sa ujať iniciatívy, nepripúšťajúc žiadne poddávanie sa nostalgii a lamentovaniu. Cirkev, okrem iného, má veľkú tradíciu veľkorysých a osvietených myslí, ktoré kliesnili cestu vede a svedomiu vo svojej dobe. Svet potrebuje veriacich, ktorí budú so serióznosťou a radosťou kreatívni a aktívni, pokorní a odvážni, rozhodne odhodlaní dať do poriadku rozkol medzi generáciami. Tento rozkol prerušuje odovzdávanie života. U mladých sa vyzdvihujú ich sľubné predpoklady, ale kto ich usmerňuje k naplneniu v dospelosti? Podmienkou dospelosti je život schopný zodpovednosti a lásky, tak voči budúcej generácii, ako aj voči tej minulej. Očakáva sa, že život otcov a matiek v pokročilom veku bude požívať úctu za to, čo veľkoryso darovali, a nie že sa bude vyraďovať za to, čo už viac nemajú“.
„Zdrojom inšpirácie pre prevzatie iniciatívy je znovu a opäť Božie slovo, ktoré osvetľuje pôvod života a jeho určenie.“ a projevuje se v teologii stvoření a vykoupení. Bůh v nich svěřuje stvoření a dějiny vzájemnosti muže a ženy, která přesahuje osobní láskyplné a plodné spojení.
Smlouva mezi mužem a ženou je povolána, aby do svých rukou uchopila režii celé společnosti. Je to výzva k odpovědnosti za svět, kulturu, politiku, práci, hospodářství – a také církev. Nejde pouze o rovné příležitosti nebo vzájemné uznání. Jde především o shodu mužů a žen nad smyslem života a směřováním národů. (…) Spolu byli stvořeni – ve své požehnané rozdílnosti, spolu zhřešili kvůli své samolibosti, s níž chtěli nahradit Boha, spolu se v Kristově milosti navrátí před Boží tvář, aby se ujali péče o svět a dějiny, které jim Bůh svěřil. “Pápež František poukázal na potrebu vložiť teológiu stvorenia a vykúpenia do slov a činov lásky k životu. Na viacerých miestach svojho príhovoru sa odvolal aj na posolstvo encykliky Laudato si´ o starostlivosti o spoločný domov. Pripomenul, že dnes máme dočinenia s ozajstnou kultúrnou revolúciou:
„Ide o skutočnú kultúrnu revolúciu, ktorá je na obzore tohto úseku dejín. A Cirkev tu ako prvá musí plniť svoju úlohu.“ Na obrazu Vtělení Božího Syna pak poukázal na hlubokou moudrost tajemství života – život, obdržený jako dar, se zvýrazňuje dalším darem. Zrození života obnovuje, vydání života obohacuje.
Pápež František s rozhodnosťou odmietol súčasné dobové tendencie potierania rozdielnosti pohlaví a falošnú ideu neutrálneho pohlavia, čiže tzv. rodovú teóriu („gender“). Najprv pripomenul, že „formy nadradenosti mužov nad ženami, ktoré smutne poznačili históriu, je nutné definitívne opustiť“. Potom jasnými slovami zdôraznil, že dnes sa žiada obnovená kultúra identity a rozdielnosti:
„V poslednej dobe rozvíjaná hypotéza otvárania novej cesty pre ľudskú dôstojnosť radikálnym neutralizovaním pohlavnej rozdielnosti, a teda vzťahu muža a ženy, nie je správna. Namiesto toho, aby sa čelilo negatívnym interpretáciám sexuálnej rozdielnosti, ktoré ubíjajú jej nezvratný význam pre ľudskú dôstojnosť, sa chce táto rozdielnosť fakticky vymazať, ponúkajúc techniky a praktiky, ktoré ju urobia nepodstatnou pre vývin osoby a pre ľudské vzťahy. Pohlavní rozdílnost, o které biolékařské technologie dávají vytušit, že se zcela podřizuje svobodné volbě, ačkoli to není pravda, podléhá biologické a psychologické manipulaci, čímž se ohrožuje zdroj energie, z něhož se sytí kreativní a plodné spojenectví muže a ženy.“Ale utópia „neutra“- neutrálneho pohlavia- odstraňuje súčasne ľudskú dôstojnosť sexuálne odlišného založenia, ako aj osobný charakter plodivého odovzdávania života. Biologická a psychická manipulácia pohlavnej rozdielnosti, ktorú biomedicínska technológia berie ako niečo plne ponechané na slobodné rozhodnutie – zatiaľ čo to tak nie je! – predstavuje riziko likvidácie toho zdroja energie, ktorý živí zväzok medzi mužom a ženou a robí ho kreatívnym a plodným.“
„Je potrebné ujať sa výzvy, ktorú predstavuje zastrašovanie praktizované voči plodeniu ľudského života, ako keby to bolo akýmsi ubíjaním ženy a hrozbou pre spoločné dobro. Plodivé spojenie muža a ženy je oporou celosvetového humanizmu mužov a žien, a nie hendikepom. Naša história sa neobnoví, ak odmietame túto pravdu.“
Společnost, v níž se vše pouze prodává anebo kupuje, byrokraticky řídí a technicky předpokládá, už ztratila smysl života. Nebude jej předávat malým dětem, ani jej nerozpozná ve starých rodičích