4.9.2020 Pápež ekonómom: Chce to návrat ku vzťahom, ktoré sa žijú, nie konzumujú
Zo skúsenosti pandémie sa všetci učíme, že nikto sa nezachráni sám.
„Na všeobecnej kultúrnej úrovni nás táto skúška naučila mnoho ďalších vecí. Ukázala nám totiž veľkosť vedy, ale aj jej limity; uviedla do krízy rebríček hodnôt, ktorý kladie na vrchol peniaze a moc; znovu nám predložila námahy a radosti spojené so vzťahmi – tým, že museli zostať doma pospolu rodičia a deti, mladí a starí ľudia; prinútila nás zaobísť sa bez zbytočností a ísť k podstate. Otriasla krehkými motiváciami, ktoré podopierali istý model rozvoja. Zoči-voči budúcnosti, ktorá sa javí ako neistá a ťažká, predovšetkým na spoločenskej a ekonomickej úrovni, sme pozvaní prežívať prítomnosť rozlišujúc to, čo pretrvá od toho, čo je prechodné; to, čo je nevyhnutné, od toho, čo takým nie je.
V tejto situácii je ekonómia, v jej humanistickom zmysle ako „zákon domu sveta“, privilegovaným poľom pre jej úzku spätosť so skutočnými a konkrétnymi situáciami každého muža i ženy. Môže sa stať výrazom „starostlivosti“, ktorá nevylučuje, ale začleňuje, neumŕtvuje, ale oživuje, neobetuje dôstojnosť človeka bôžikom peňazí, neplodí násilie a nerovnosť, nepoužíva peniaze, aby dominovala, ale aby slúžila (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 53-60). Autentický zisk (profit) v skutočnosti pozostáva v takom bohatstve, ku ktorému majú prístup všetci. «Skutočne vlastním to, čo dokážem darovať» (porov. Generálna audiencia 7. novembra 2018).
V tragédii, ktorá ešte sužuje celé ľudstvo, nestačili ani veda a technika. Rozhodujúcim prvkom bola prekypujúca veľkodušnosť a odvaha, preukázané množstvom ľudí. Toto nás podnecuje vyjsť z technokratickej paradigmy chápanej ako jediný a prevládajúci prístup k problémom. Z paradigmy poznamenanej logikou nadvlády nad vecami vo falošnej domnienke, že «existuje neobmedzené množstvo energie a použiteľných prostriedkov, ktorých obnova je možná, a že negatívne účinky manipulovania prírody sa môžu ľahko vstrebať» (Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 462, porov. Enc. Laudato si ´, 106). Tvárou v tvár prírode, a o to viac ľuďom, je nevyhnutná zmena mentality, ktorá by rozšírila pohľad a zorientovala techniku, dávajúc ju do služby inému modelu rozvoja – zdravšiemu, ľudskejšiemu, sociálnejšiemu a integrálnejšiemu.
Je tu čas na rozlišovanie vo svetle princípov etiky a všeobecného dobra, v záujme reštartu, po ktorom všetci túžime. Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, často používa tento termín vo svojich písomnostiach, inšpirujúc sa veľkou tradíciou biblickej múdrosti a predovšetkým slovami Ježiša Nazaretského. Kristus pozýval svojich poslucháčov a dnes nás všetkých, aby sme sa nezastavovali pri vonkajšej podobe fenoménov, ale múdro rozlišovali znamenia čias. K tomuto cieľu treba zvážiť dva komponenty: obrátenie a kreatívnosť.
Na jednej strane ide o to, aby sme žili ekologickú konverziu, aby sme mohli spomaliť neľudský rytmus konzumu a produkcie, aby sme sa naučili rozumieť prírode a kontemplovať ju, opäť sa spojili s naším reálnym životným prostredím. Treba sa sústrediť na ekologickú konverziu našej ekonómie, nie podvolením sa zrýchľovaniu času, ľudských a technologických procesov, ale návratom ku vzťahom ako niečomu, čo sa žije, a nie konzumuje.
Na druhej strane sme povolaní byť tvoriví ako remeselníci stvárňujúc nové a originálne cesty k spoločnému dobru. A kreatívnymi môžeme byť jedine ak sme schopní prijať vanutie Ducha, ktorý nás podnecuje odvážiť sa k zrelým a novým rozhodnutiam, častokrát nebojácnym, stávajúc sa mužmi a ženami, ktorí sú interpretmi integrálneho ľudského rozvoja, ku ktorému ašpirujeme. Práve kreativita lásky môže dať nanovo zmysel prítomnosti, aby sme ju otvorili pre lepšiu budúcnosť.
Pre toto obrátenie a túto tvorivosť je nevyhnutné formovať a podporovať nové generácie ekonómov a podnikateľov. Preto som ich v dňoch 19. – 21. novembra pozval do Assisi, mesta mladého Františka, ktorý sa zriekol všetkého, «aby si vybral Boha ako polárnu hviezdu svojho života, stal sa chudobným spolu s chudobnými a bratom všetkých. Z jeho vyvolenia si chudoby vyplynula aj vízia ekonómie, ktorá zostáva nanajvýš aktuálna» (List k podujatiu „Františkova ekonómia“, 1. mája 2019). Je dôležité investovať do nových generácií, ktoré sú protagonistami ekonómie zajtrajška, formovať ľudí ochotných vložiť sa do služby spoločenstvu, kultúre stretnutia. Ekonómia dneška, mladí i chudobní potrebujú predovšetkým vašu ľudskosť, vašu úctivú a pokornú bratskosť, a až potom vaše peniaze (porov. Enc. Laudato si´, 129; Príhovor účastníkom Ekonómia spoločenstva, 4. februára 2017).“
V pracovnom programe fóra The European House – Ambrosetti v dňoch 4. – 5. septembra v Cernobbiu pri Comskom jazere sa bankári a manažéri zamerali na organizovanie agendy pre Európu. Pápež im v tejto súvislosti v posolstve pripomenul 70. výročie Schumanovej deklarácie z 9. mája 1970, ktoré bolo kľúčovým krokom k vytvoreniu Európskej únie. Ako píše, „Európa je dnes povolaná byť protagonistkou tohto kreatívneho úsilia dostať sa von z úskalí technokratickej paradigmy, rozšírenej v politike a ekonómii. Týmto kreatívnym úsilím je solidarita, jediný protiliek na vírus egoizmu, oveľa silnejšieho než COVID-19.“