4.4.2017 Pápež František: Integrálny rozvoj je cesta pre ľudskú rodinu
Svätý Otec František sa dnes stretol s účastníkmi medzinárodnej konferencie pri príležitosti 50. výročia encykliky pápeža Pavla VI. Populorum progressio o rozvoji národov. Na stretnutí sa zúčastnil aj kard. Peter Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktoré konferenciu zorganizovalo.
Svätý Otec sa na úvod svojho príhovoru v zaplnenej synodálnej aule zamyslel nad tým, čo dnes a pre blízku budúcnosť znamená integrálny rozvoj, teda„rozvoj každého človeka a celého človeka“. Odpoveď našiel práve v slovese„integrovať“, v ktorom možno identifikovať aj základné smerovanie pre nové dikastérium:
„Ide o integráciu rôznych národov na zemi. Povinnosť solidarity nás núti hľadať správne spôsoby prerozdelenia, aby nedochádzalo k tej dramatickej nerovnosti medzi tým, kto má príliš veľa a tým, kto nemá nič, medzi tým, kto skartuje a tým, kto je skartovaný. Jedine cesta integrácie medzi národmi umožní ľudstvu budúcnosť pokoja a nádeje.“
Ďalším kľúčovým aspektom pre porozumenie integrálneho rozvoja je ponúknuť dosiahnuteľné modely sociálnej integrácie. Všetci prispieť do celku spoločnosti“. Je to právo i povinnosť.
„Okrem toho ide pri rozvoji o integráciu všetkých tých elementov, ktoré ho takým skutočne robia. Rôzne systémy: ekonomika, financie, práca, kultúra, rodinný život, náboženstvo sú – každý vo svojom špecifiku – neodškriepiteľným momentom tohto rastu. […] Ľudský život je ako orchester, ktorý znie dobre vtedy, ak sa rôzne nástroje dohodnú a hrajú rovnakú partitúru.“
Ďalej ide o integráciu individuálneho a komunitného rozmeru. „Je nepopierateľné, že sme – aspoň v západnom svete – deti kultúry, ktorá vyzdvihla jednotlivca až to toho bodu, z neho urobila ostrov, takmer akoby bolo možné byť šťastný osamote. Na druhé straně nescházejí ideologické vize a politická moc, které člověka rozdrtily, zbavily svobody a učinily z něj masu. Na této masovosti mají zájem také ekonomické síly, které chtějí globalizaci namísto širšího mezilidského sdílení využít ke vnucení globálního trhu, na němž diktují pravidla a z kterého těží zisk. Jedinec a společenství si nekonkurují, avšak jedinec může dozrát pouze díky opravdovým mezilidským vztahům a společenství může být plodné jedině tehdy, pokud jsou plodní také všichni jeho členové jednotlivě. Ještě více to platí pro rodinu, základní buňku společnosti, ve které se člověk učí společnému soužití.“
Pápež František pri vysvetľovaní komunitného rozmeru zdôraznil hodnotu rodiny, ktorá „je prvou bunkou spoločnosti“.
Na záver Svätý Otec uviedol ako významný aspekt integrálneho rozvoja integráciu medzi telom a dušou:
„Už Pavol VI. napísal, že rozvoj nemožno zjednodušiť na jednoduchý ekonomický rast (porov. Populorum progressio, 14). Integrovať telo a dušu znamená, že žiadne dielo rozvoja nemôže skutočne dosiahnuť svoj cieľ, ak nebude rešpektovať to miesto, v ktorom je Boh pre nás prítomný a hovorí nášmu srdcu.“
Čo znamená „integrálny“ rozvoj môžeme pochopiť jedine vo svetle Ježiša Krista. „V ňom Boh a človek nie sú rozdelení a odlúčení od seba. Koncept o človeku práve v tomto zmysle pomáha sledovať rozvoj naplno ľudský. Lebo človek znamená vždy vzťah, nie individualizmus, potvrdzuje inklúziu a nie vylúčenie, jedinú a nedotknuteľnú dôstojnosť a nie vykorisťovanie, slobodu a nie donútenie,“
Bůh se stal člověkem, aby z lidského života – jak osobního, tak společenského – učinil konkrétní cestu spásy. Zjevení Boha v Kristu – včetně jeho gest uzdravování, vysvobození a smíření, která jsme dnes povoláni opakovat vůči mnoha zraněným lemujícím silnice – nám naznačuje cestu a způsob služby, které církev zamýšlí nabídnout světu. V jeho světle lze pochopit, co to znamená integrální rozvoj, který nekřivdí Bohu ani člověku, protože přebírá opodstatněnost obou dvou.“
V tomto smyslu napomáhá k plně lidskému rozvoji pojem „osoby“, který se zrodil a rozvinul v křesťanství