4.2.2018 Svätý Otec vyhlásil na 23. február Deň modlitby a pôstu za pokoj vo svete
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele podáva opis Ježišovho jedného dňa v Kafarnaume, konkrétne soboty, ktorá je pre Hebrejov slávnostným dňom v týždni (porov. Mk 1,21-39). Tentokrát evanjelista Marek chce zdôrazniť vzťah medzi Ježišovým konaním zázrakov a prebudením viery v osobách, s ktorými sa stretáva. Skrze zázraky uzdravenia chorých akéhokoľvek druhu chce totiž Pán vzbudiť odpoveď, ktorou je viera.
Ježišov deň v Kafarnaume začína uzdravením Petrovej svokry a končí sa scénou, keď sa ľudia z celého mesta nahrnú pred dom, v ktorom sa zdržiaval Ježiš, aby mu prinášali všetkých chorých. Dav ľudí, ktorý je poznačený telesnými neduhmi i duchovnými utrpeniami, predstavuje takpovediac „prostredie života“, v ktorom sa uskutočňuje Ježišova misia, pozostávajúca zo slov a skutkov, ktoré ozdravujú a potešujú.
Ježiš neprišiel pre to, aby priniesol spásu do laboratória; nekáže z laboratória, odtrhnutý od ľudí: stojí uprostred davu! Uprostred ľudí! Pomyslite, že prevažná časť Ježišovho verejného života sa odohrávala na uliciach, medzi ľuďmi, aby im mohol ohlasovať Evanjelium, aby mohol uzdravovať ich telesné a duchovné zranenia.
Tento dav, o ktorom tak často hovorí Evanjelium, je vlastne ľudstvo zdrásané utrpením; ľudstvo drásané utrpením, námahami a problémami: toto úbohé ľudstvo sa stáva objektom mocnej, oslobodzujúcej a obnovujúcej činnosti Ježiša. Takto, uprostred davu a neskoro večer sa končí onen sobotný deň. A čo robí Ježiš po tom?
Prv než svitne nový deň, Ježiš nepozorovane vychádza bránou von z mesta a utiahne sa na odľahlé miesto, aby sa modlil. Ježiš sa modlí. Týmto spôsobom uchráni svoju osobu aj svoju misiu pred akousi triumfalistickou predstavou, ktorá nechápe pravý zmysel zázrakov a jeho charizmatickej moci. Zázraky sú totiž „znamenia“, ktoré pozývajú človeka, aby na ne odpovedal vierou; znamenia, ktoré sú vždy sprevádzané slovami, ktoré ich osvetľujú; a spoločne, znamenia a slová, vyvolávajú vieru a obrátenie skrze božskú moc milosti Ježiša Krista.
Zakončenie dnešnej state Evanjelia (v. 35-39) ukazuje, že tým najvhodnejším miestom Ježišovo ohlasovania Božieho kráľovstva je práve ulica. Čo odpovedal Ježiš učeníkom, ktorí ho hľadali, aby ho priviedli späť do mesta? – Učeníci ho totiž išli hľadať tam, kde sa modlil a chceli ho doviesť späť do mesta. – Čo im Ježiš odpovedá? „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal“ (v. 38). Toto bola cesta Božieho Syna a toto bude i cesta jeho učeníkov. A bude to musieť byť i cesta každého kresťana. Ulica, ako miesto radostného ohlasovania Evanjelia, určuje misiu Cirkvi v znamení „kráčania“, pochodu, v znamení „pohybu“, a nikdy nie nehybnosti.
Nech nám Panna Mária pomáha byť otvorenými voči hlasu Ducha Svätého, ktorý pobáda Cirkev k tomu, aby si svoj stan vždy viac umiestňovala doprostred ľudí, aby tak všetkým prinášala uzdravujúce slovo Ježiša, lekára duší i tiel.