31.10.2016 Príhovor pápeža Františka na ekumenickom stretnutí vo švédskom Malmö
Drahí bratia a sestry,
ďakujem Bohu za toto spoločné pripomenutie si päťstého výročia reformácie, ktoré prežívame v duchu obnovy a vo vedomí, že jednota medzi kresťanmi je prioritou, pretože si uvedomujeme, že je medzi nami oveľa viac toho čo nás spája, ako toho čo nás rozdeľuje. Začiatok cesty k jej dosiahnutiu je už i tak veľkým darom, ktorý nám Boh dáva, a s jeho pomocou sme sa tu dnes zišli, luteráni a katolíci, v duchu spoločenstva, aby sme obrátili svoj pohľad na jediného Pána, Ježiša Krista.
Dialóg medzi nami, nám umožnil prehĺbiť vzájomné porozumenie, vytvárať vzájomnú dôveru a posilniť túžbu napredovať k plnosti spoločenstva. …
Pozorne som počúval svedectvá: ako uprostred toľkých výziev, deň za dňom, nasadzujú život pre budovanie takého sveta, ktorý by stále viac zodpovedal plánom Boha, nášho Otca. Pranita rozprávala o stvorení. Isteže všetko stvorenie je prejavom nesmiernej Božej lásky k nám; a preto aj prostredníctvom darov prírody môžeme kontemplovať Boha. … Ako si to dobre pripomenula, najväčšie dopady nesú často práve tí, ktorí sú zraniteľnejší a majú menej prostriedkov, ktorí sú nútení emigrovať, aby sa zachránili pred dôsledkami klimatických zmien. Ako vravíme v našej krajine, v mojej vlasti: «Nakoniec účet z veľkej oslavy zaplatia chudobní». Všetci sme zodpovední za ochranu stvorenstva, osobitne my kresťania. Náš životný štýl, naše správanie musí byť v súlade s našou vierou. Sme povolaní pestovať súlad sami so sebou a s druhými, ale aj s Bohom a s dielom jeho rúk. Pranita, povzbudzujem ťa, aby si pokračovala v tvojom úsilí pre dobro spoločného domova. Vďaka.
Mons. Héctor Fabio nás informoval o spoločnej práci, ktorú katolíci a luteráni vyvíjajú v Kolumbii. Je dobrou správou vedieť, že kresťania sa zjednocujú pri vytváraní komunitárnych a sociálnych procesov v spoločnom záujme… kresťanské srdce, ak hľadí na Ježiša, nepozná limity, nech táto modlitba obsiahne aj všetky národy, v ktorých sa predlžujú vážne konfliktné situácie.
Marguerite obrátila našu pozornosť na prácu v prospech detí, ktoré sú obeťami toľkých zverstiev a na úsilie o pokoj. … Vsadila si na budúcnosť! Vďaka! Ďakujem ti za to, že i teraz v exile naďalej komunikuješ posolstvo pokoja. Povedala si, že všetci tí, ktorí ťa poznajú, myslia, že to čo robíš je bláznovstvom. Isteže, ide o bláznovstvo lásky k Bohu a k blížnemu. Kiežby sa toto bláznovstvo mohlo šíriť, osvietené vierou a dôverou v Božiu prozreteľnosť! Pokračuj ďalej a nech ten hlas nádeje, ktorý si počula na začiatku tvojho dobrodružstva a tvoje stávky neprestane pobádať tvoje srdce a srdcia mnohých mladých.
Rose, tá najmladšia, ponúkla svedectvo, ktoré je naozaj dojemné. Bola schopná vyťažiť z talentu, ktorý jej Boh daroval prostredníctvom športu. Namiesto toho, aby plytvala svoje sily v škodlivých situáciách, vložila ich do plodného života…Rose, ďakujem ti zo srdca za tvoje námahy a obety na povzbudenie iných dievčat k návratu do školy, a tiež za vaše každodenné modlitby za pokoj v tomto mladom štáte akým je Južný Sudán, ktorý ho tak veľmi potrebuje.
… Pre nás kresťanov je prioritou ísť v ústrety tým, čo sú vyraďovaní – pretože sú vyraďovaní zo svojej vlasti – a tým, čo sú odsúvaní na okraj nášho sveta, a urobiť tak hmatateľnou nehu a milosrdnú lásku Boha, ktorá nikoho nevyraďuje, ale všetkých prijíma. Od nás kresťanov sa dnes žiada, aby sme boli protagonistami revolúcie nehy.
Čoskoro budeme počuť svedectvo biskupa Antoina, ktorý žije v Aleppe, meste vyčerpanom vojnou, kde sú znevažované a pošliapavané dokonca aj najzákladnejšie práva. …. Každý z nich je v našom srdci a v našich modlitbách. Naliehavo prosíme o milosť obrátenia sŕdc tých, ktorí majú v rukách zodpovednosť za osudy sveta, tohto regiónu, a všetkých, čo doň zasahujú.
Drahí bratia a sestry, nenechajme sa odradiť protivenstvami. Nech nás tieto príbehy, tieto svedectvá, motivujú a ponúknu nám nový podnet, aby sme pracovali stále viac zjednotení. Keď sa budeme vracať do našich domovov, vezmime si so sebou záväzok každodenne vykonať gesto pokoja a zmierenia, aby sme boli odvážnymi a vernými svedkami kresťanskej nádeje. A ako vieme, tá nádej nesklame! Ďakujem.