30.9.2018 Anjel Pána so Svätým Otcom 30. septembra: Nemajme strach z konkurencie
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium z dnešnej nedele (porov. Mk 9,38-43.45.47-48) nám predstavuje jeden z veľmi poučných detailov zo života Ježiša a jeho učeníkov. Učeníci videli ako istý muž, ktorý nepatril do skupiny nasledovníkov Ježiša, vyháňa zlých duchov v Ježišovom mene. Chceli mu to preto zakázať. Ján, so zápalom typickým pre mladých ľudí, o tom všetkom referuje Učiteľovi, s nádejou, že v ňom nájde podporu; Ježiš ale, naopak, dáva takúto odpoveď: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás“ (v. 39-40).
Ján a ostatní učeníci zaujímajú postoj uzavretosti pred udalosťou, ktorá nezapadá do ich schém myslenia; v tomto prípade pred konaním, ktoré – hoci je dobré – je konaním osoby „mimo“ kruhu nasledovníkov. Ježiš sa, naopak, ukazuje ako veľmi slobodný, plne otvorený voči slobodnému vanutiu Ducha Svätého, ktorého v konaní neobmedzuje nijaká hranica a nijaká zábrana. Ježiš chce svojich učeníkov, aj nás dnes, učiť tejto vnútornej slobode.
Bude pre nás len dobré, ak sa viac zamyslíme nad týmto príbehom, a trochu si budeme spytovať vlastné svedomie. Postoj Ježišových učeníkov je veľmi typický pre ľudí, je veľmi bežný. Môžeme sa s ním stretnúť v kresťanských spoločenstvách všetkých čias, pravdepodobne ho môžeme nájsť aj v nás samých. S dobrým úmyslom, a dokonca až so zápalom, by sme chceli ochraňovať pravosť istej skúsenosti tým, že budeme brániť jej zakladateľa alebo lídra pred jeho falošnými imitátormi. Avšak, súčasne je tu aj strach z „konkurencie“ – a to je niečo nepekné –, že by niekto mohol odlákať k sebe nových nasledovníkov. Je to neschopnosť doceniť dobro, ktoré robia iní; zvykne sa hovoriť: to nie je dobré, lebo „nie je jedným z nás“. Nejde tu pritom o nič iné, ako o jednu z foriem sebastrednosti. Ba viac, tu má svoje korene prozelytizmus. Ale Cirkev – ako hovorieval pápež Benedikt – nerastie prozelytizmom, rastie príťažlivosťou, t. j. rastie svedectvom dávaným ostatným ľuďom v sile Ducha Svätého.
Veľká sloboda, s ktorou sa nám Boh dáva, je výzvou i povzbudením, aby sme pozmenili svoje postoje a vzťahy. Je to pozvanie, s ktorým sa dnes na nás Ježiš obracia. Volá nás, aby sme prestali uvažovať v kategóriách „priateľ/nepriateľ“, „my/oni“, „kto je dnu/kto je mimo“, „môj/tvoj“, ale urobiť krok ďalej, otvoriť si srdcia, aby sme mohli rozpoznať Božiu prítomnosť a jeho konanie aj na nezvyčajných a nepredvídateľných miestach a v osobách, ktoré nie sú z nášho kruhu. Znamená to viac sa sústrediť na nefalšovanosť uskutočňovaného dobra, krásy a pravdy, než na meno a pôvod toho, kto ich uskutočňuje. Ako nám to radí zvyšná časť dnešného evanjelia, namiesto toho, aby sme súdili ostatných, máme skúmať samých seba, a bez kompromisov „odtínať“ všetko to, čím by sme mohli pohoršiť slabších vo viere.
Panna Mária, vzor poslušného prijímania Božích prekvapení, nech nám pomáha rozpoznávať znamenia Pánovej prítomnosti medzi nami, objavovať ho všade tam, kde sa ukazuje, i v tých najnemysliteľnejších a atypických situáciách. Nech nás učí milovať naše spoločenstvo bez závisti a uzavretosti, a byť vždy otvorenými pre široké pole pôsobnosti Ducha Svätého.