30.6.2016 Jubilejná audiencia pápeža Františka: Skutky milosrdenstva
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Koľkokrát sme počas týchto prvých mesiacov Jubilea počuli hovoriť o skutkoch milosrdenstva! Dnes nás Pán pozýva spytovať si vážne svedomie. Je vskutku dobré nikdy nezabudnúť na to, že milosrdenstvo nie je abstraktné slovo, ale je to životný štýl: človek môže byť milosrdný alebo môže byť nemilosrdný; je to životný štýl. Ja si vyberám, či budem žiť ako [človek] milosrdný alebo si vyberám, že budem žiť ako nemilosrdný. Jedna vec je hovoriť o milosrdenstve, druhá je žiť milosrdenstvo. Parafrázujúc slová sv. apoštola Jakuba (porov. 2,14-17) môžeme povedať: milosrdenstvo bez skutkov je samo v sebe mŕtve. Je to naozaj tak! To, čo robí milosrdenstvo živým je jeho neprestajný dynamizmus vychádzať v ústrety potrebám a núdzi tých, čo trpia duchovným a materiálnym nedostatkom. Milosrdenstvo má oči, aby videlo, uši, aby počulo, ruky, aby dodalo odvahy…
Každodenný život nám umožňuje dotýkať sa rukou toľkých potrieb, ktoré sa týkajú najchudobnejších a ľudí v skúškach. Od nás sa žiada tá osobitná pozornosť, ktorá nás vedie k vnímaniu stavu utrpenia a núdze, v ktorých sa nachádzajú toľkí bratia a sestry. Neraz prechádzame popri situáciách dramatickej chudoby a zdá sa, že sa nás nedotýkajú; všetko pokračuje, akoby sa nič nestalo, v ľahostajnosti, ktorá nakoniec spôsobuje pokrytectvo a bez toho, aby sme si to uvedomovali, vedie k forme duchovnej letargie, ktorá otupuje myseľ a robí život neplodným. Ľudia, ktorí prechádzajú, ktorí v živote napredujú bez toho, aby si uvedomili potreby druhých, bez toho, aby videli mnohé duchovné a materiálne potreby, sú ľudia, ktorí prechádzajú bez toho, aby žili, sú ľudia, ktorých druhí nepotrebujú. Zapamätajte si: ten, kto nežije, aby slúžil, neslúži životu.
Koľko je aspektov Božieho milosrdenstva voči nám! A zároveň, koľko tvárí sa na nás obracia, aby sa im dostalo milosrdenstva. Ten, kto zakúsil vo vlastnom živote Otcovo milosrdenstvo, nemôže ostať necitlivý voči potrebám bratov. Ježišovo učenie, ktoré sme počuli, nepripúšťa únikové cesty: Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som nahý, pocestný, chorý, vo väzení a pomohli ste mi (porov. Mt 25,35-36). Nedá sa vykrúcať pre človekom, ktorý je hladný: treba mu dať najesť. Sám Ježiš nám to hovorí! Skutky milosrdenstva nie sú teoretickými úvahami, ale sú konkrétnymi dôkazmi. Zaväzujú vyhrnúť si rukávy pre zmiernenie utrpenia.
Z dôvodu zmien v našom globalizovanom svete sa niektoré materiálne a duchovné biedy znásobili: dajme preto priestor kreativite lásky, aby sme nachádzali nové účinné spôsoby. Takto sa cesta milosrdenstva stane stále viac konkrétnou. Od nás sa preto žiada, aby sme boli bdelí ako nočná stráž, aby sa nestalo, že by sa zoči-voči biedam, ktoré sú výsledkom kultúry blahobytu pohľad kresťanov oslabil a stal neschopným vidieť to podstatné. Vidieť to podstatné. Čo to znamená? [Znamená to] hľadieť na Ježiša, vidieť Ježiša v hladnom, v uväznenom, v chorom, v nahom, v tom, ktorý nemá prácu a musí zabezpečiť rodinu. Vidieť Ježiša v týchto našich bratoch a sestrách; vidieť Ježiša v tom, ktorý je sám, smutný, v tom, ktorý sa mýli a potrebuje poradiť, v tom, ktorý s Ním potrebuje kráčať v tichosti, aby sa cítil sprevádzaný. Toto sú skutky, ktoré od nás žiada Ježiš! Vidieť Ježiša v nich, v týchto ľuďoch. Prečo? Lebo Ježiš tak vidí mňa, vidí všetkých nás.“
Svätý Otec o ceste do Gruzínska a Azerbajdžanu: Prispejme k mieru a zmiereniu
„V uplynulých dňoch mi Pán dovolil navštíviť Arménsko, prvý národ, ktorý na začiatku štvrtého storočia prijal kresťanstvo. Národ, ktorý počas svojej dlhej histórie vydával svedectvo o kresťanskej viere mučeníctvom. Ďakujem Bohu za túto cestu a som hlboko vďačný prezidentovi Arménskej republiky, katolikosovi Karekinovi II., patriarchovi a katolíckym biskupom a celému arménskemu ľudu, že ma prijali ako pútnika bratstva a mieru.
O tri mesiace sa vydám, ak to bude Božia vôľa, na inú cestu do Gruzínska a Azerbajdžanu, do ďalších dvoch krajín kaukazského regiónu. Prijal som pozvanie navštíviť tieto krajiny z dvoch dôvodov: na jednej strane, aby som zhodnotil starobylé kresťanské korene, ktoré sú prítomné v týchto krajoch, vždy v duchu dialógu a s ďalšími náboženstvami a kultúrami, a na druhej strane, aby som povzbudil nádej a cesty mieru. Dejiny nás učia, že cesta mieru si vyžaduje veľkú húževnatosť a nepretržité kroky začínajúc tými malými a krok za krokom – kráčajúc v ústrety jeden druhému – ich zväčšovať. Práve z toho dôvodu si želám, aby všetci a každý jeden prispel k mieru a zmiereniu.
Ako kresťania sme povolaní posilňovať medzi nami bratské spoločenstvo, aby sme vydali svedectvo o Kristovom evanjeliu a aby sme boli kvasom spravodlivejšej a solidárnej spoločnosti. Preto som túto cestu strávil spolu s najvyšším patriarchom arménskej Apoštolskej cirkvi, ktorý ma bratsky prijal počas troch dní vo svojom dome.
Znovu objímam biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky a všetkých veriacich v Arménsku. Nech im Panna Mária, naša Matka, pomôže ostať pevnými vo viere, otvorenými stretnutiu a štedrými v skutkoch milosrdenstva. Ďakujem.“
Svätý Otec sa tiež poďakoval veriacim, že ho sprevádzali modlitbami na jeho ceste v Arménsku. Rovnako zveril do ich príhovorov aj cestu do Krakova, kde sa na konci júla zúčastní na Svetových dňoch mládeže.