30.1.2020 Ranná homília: Akou mierou meriaš, takou sa ti nameria
Podkladom homílie Svätého Otca bol úryvok z Evanjelia podľa Marka (2,21-25). Keď Ježiš hovorí: «Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám», s životom účtujeme, v prítomnosti a najmä v budúcnosti, na konci svojho života. A citovaná Ježišova veta opisuje práve túto chvíľu, teda aký bude súd. O samotných skutkoch, aké máme konať, nám hovoria Blahoslavenstvá a Matúšova 25. kapitola. Blahoslavenstvá a podobne aj 25. kapitola Matúšovho evanjelia nám ukazujú, čo máme robiť, teda konkrétne skutky, zatiaľ čo dnešné, Markovo evanjelium opisuje, ako si máme počínať, a aký by mal byť náš životný štýl.
„Akou mierou meriam druhých? Akou mierou meriam seba samého? Je to miera veľkodušná, plná lásky k Bohu, alebo je to miera na nízkej úrovni? A touto mierou budem súdený, nie nejakou inou: tou, práve tou, ktorú používam ja. Do akej výšky som nasadil svoju latku? Na vysokú úroveň? Musíme nad tým uvažovať. A vidíme to nielen v dobrých či zlých veciach, ktoré konáme, ale v nepretržitom štýle života.“
Každý z nás má istý štýl či „spôsob, akým meriame seba samých, veci i druhých“, a ten istý štýl Pán použije na nás. Takže ten, kto meria s egoizmom, takto bude meraný; kto nemá zľutovanie a je schopný šliapať po druhých, aby sa dostal nahor, bude súdený tým istým spôsobom, čiže „bez zľutovania“.
„Ako kresťan si kladiem otázku, čo je tým skúšobným kameňom, tou vzťažnou mierou, podľa ktorej viem, či som na úrovni kresťana, na úrovni, ktorú chce Ježiš? Je to schopnosť pokoriť sa, je to schopnosť znášať pokorovania. Kresťanovi, ktorý nie je schopný znášať pokorenia života, niečo chýba. Je kresťanom len „vonkajším náterom“ alebo zištne a sťažuje sa: »Prečo k tomu došlo? -Pretože tak urobil Ježiš, zriekol sa seba samého, hovorí Pavol: „Zriekol sa seba samého až na smrť, a to smrť na kríži“. Bol Bohom, no nepridŕžal sa toho: zriekol sa seba samého. Toto je vzor.“
Ako príklad takzvaného svetského štýlu života neschopného nasledovať Ježišov vzor pápež spomenul to, čo počúva z rozprávania biskupov, keď majú ťažkosti pri premiestňovaní kňazov do farností považovaných za „nižšiu kategóriu“, a keď kňaz berie premiestnenie ako trest.
„Môj štýl“, „môj spôsob súdenia“ sa dá rozpoznať z toho, ako sa správam, keď čelím poníženiu či je to „svetský spôsob súdenia, hriešny spôsob súdenia a či kresťanský spôsob súdenia:
„Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“, tou istou mierou. Ak je to miera kresťanská, ktorá nasleduje Ježiša na jeho ceste, tou istou budem súdený, s obrovským množstvom zľutovania, s množstvom súcitu, s množstvom milosrdenstva. Ak je však moja miera svetská a kresťanskú vieru len využívam – áno, robím tak, chodím na omšu, no žijem svetsky – budem súdený tou istou mierou. Vyprosujme si od Pána milosť žiť kresťansky, a predovšetkým nemať strach z kríža, z pokorovaní, pretože toto je cesta, ktorú si on sám vybral, aby nás spasil. A práve toto garantuje, že moja miera je kresťanská: schopnosť niesť kríž, schopnosť znášať nejaké to poníženie.“