3.3.2019 Svätý Otec navštívil farnosť sv. Krišpína v rímskej štvrti Labaro
„Pápež František, deti zo školy mieru ťa majú rady“. Tento slogan vítal rímskeho biskupa v nedeľu popoludní na severnom predmestí hlavného mesta. „Škola mieru“ je popoludňajšie doučovanie pre žiakov základných škôl vo farnosti sv. Kryšpína z Viterba,
Postupne sa stretol s mládežou, ktorá sa pripravuje na sviatosť birmovania i so skupinami, ktoré pokračujú ďalej po birmovke. V rámci odpovedí na tri otázky, ktoré si pre neho pripravili, viedol s deťmi a mládežou dialóg. Ten sa týkal aj teologických tém, ako napr. Ježišov pôvod či existencia diabla a spôsob ako sa ním nedať oklamať.
Svätý Otec s mládežou hovoril aj potrebe pokračovať po prijatí sviatosti birmovania v aktívnom zapojení sa do farnosti, aby sa nestalo, že po birmovke človek opäť vstúpi do kostola až pri sobáši.
O katechézu pre mládež po birmovke sa vo farnosti stará Neokatechumenátne hnutie. Okrem toho je aktívna Obnova v Duchu Svätom a Mariánska mládež, skupina miništrantov a Oratórium pre deti.
Pápež František sa ďalej porozprával s rodičmi, ktorí v nedávnej dobe priniesli deti na krst.
„Poďakoval nám za naše rodičovskej remeslo„, zveruje sa jeden manželský pár s nedávno pokrsteným synom, ktorý spolu s ostatnými dostal pápežské požehnanie k neľahkému výchovnému poslaniu a zároveň radu, aby svoje dieťa sprevádzal trvalo, avšak z určitého odstupu
Stretol sa tiež s troma desiatkami chudobných a bezdomovcov a požehnal chorých. Farnosť sv. Krišpína sa stará o bezdomovcov, ktorí prespávajú pod nadjazdmi neďalekej autostrády. Vo farnosti sa na tomto poli angažujú vincentínski dobrovoľníci a Komunita sv. Egídia. Farnosť sv. Krišpína pomáha 70 talianskym rodinám v núdzi a ďalším 50 rodinám cudzincov.
Pastoračnú návštevu uzavrelo slávenie farskej svätej omše, pri ktorej sa Svätý Otec prihovoril v homílii na liturgické texty 8. nedele v cezročnom období. Zameral sa na Ježišove slová zo 6. kapitoly Lukášovho evanjelia: «Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?» Okrem iného povedal:
Z homílie Svätého Otca: dva prostriedky ako neohovárať
„Sme pred začiatkom Pôstu. Bolo by veľmi krásne, keby každý z nás v tejto Pôstnej dobe pouvažoval o tomto: Ako sa správam k ľuďom? Aké je moje srdce voči ľuďom? Som pokrytec, že sa usmievam a za
Buď odvážny, odvážna, a povedz to onomu človeku do očí: Si zlý, si zlá, prečo niečo také robíš? Povedz mu to otvorene, ale nie za jeho chrbtom. Ak ťa nechce počúvať, povedz to niekomu, kto vo veci môže zjednať nápravu, pretože ohováranie nič nezmôže, naopak. Všetko len zhorší a vedie k vojne.
A ak do konca Pôstneho obdobia budeme schopní toto trošku napraviť, a nie vždy za chrbtom kritizovať, uisťujem vás, že Ježišovo zmŕtvychvstanie bude na nás krajšie a veľkolepejšie viditeľné.
«Ale, Otče, to je veľmi ťažké, lebo kritizovať iných mi prichádza automaticky» – môže niekto z nás povedať, pretože je to zvyk, ktorý do nás vkladá diabol. Je to pravda, nie je to ľahké. Ale sú tu dva lieky, ktoré nám veľmi pomôžu.
V prvom rade je to modlitba. Ak dostaneš chuť niekoho „stiahnuť z kože“, kritizovať druhého, pomodli sa za neho, pomodli sa za ňu, a popros Pána, aby vyriešil ten problém, a tebe aby zatvoril ústa. Prvý liek: modlitba. Bez modlitby nezmôžeme nič.
A po druhé, je tu ešte ďalší liek, aj ten je rovnako praktický ako modlitba: keď máš chuť niekoho ohovárať, hryzni si do jazyka. Silno! Pretože takto jazyk napuchne a nebudeš môcť rozprávať. [Reagujú smiechom] Je to liek praktický, veľmi praktický.“