3.12.2015 Misijné povzbudenie pápeža Františka Kongregácii pre evanjelizáciu národov
V dnešný sviatok patróna misií sv. Františka Xaverského prijal Svätý Otec na audiencii účastníkov plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Spolu 160 zástupcov sa od pondelka 30. novembra na pôde Pápežskej univerzity Urbaniany venovalo téme „Misijné povedomie a mladé cirkvi 50 rokov od dekrétu „Ad gentes“.
Svätý Otec sa v príhovore vrátil ku svojej skúsenosti z práve skončenej apoštolskej cesty do Afriky:
„Som po návrate z mojej prvej apoštolskej cesty v Afrike, kde som sa rukou dotkol duchovnej a pastoračnej dynamiky mnohých mladých cirkví tohto kontinentu, ako aj vážnych ťažkostí, v ktorýh žije veľká časť obyvateľstva. Mohol som konštatovať, že tam, kde sú potreby, je takmer vždy prítomná Cirkev pripravená liečiť rany tých najnúdznejších, v ktorých rozpoznáva poranené a ukrižované telo Pána Ježiša. Koľko diel dobročinnosti a pozdvihnutia človeka! Koľkí anonymní dobrí samaritáni pracujú každý deň v misiách! Cirkev, ktorá je svojou prirodzenosťou evanjelizujúca, vždy začína evanjelizovaním seba samej.“
Ako ďalej povedal pápež František, „Cirkev je služobníčkou misie“: „Nie je to Cirkev, ktorá robí misie, ale je to práve misia, ktorá robí Cirkev Cirkvou. Preto misia nie je nástrojom, ale východiskovým bodom i cieľom“.
Misie není lidskou aktivitou, nýbrž silou schopnou vnitřně proměnit církev – a to ještě dříve než národy a kultury.. Duch Svätý premení zvykových veriacich na učeníkov, učeníkov bez nadšenia na misionárov, vytrhávajúc ich zo strachov a uzavretostí a vysielajúc ich na všetky strany, až po končiny sveta“.
“Za Pavlem a Barnabášem nestál žádný misionářský úřad. A přesto hlásali Boží slovo, založili několik společenství a prolili krev za evangelium. Postupem času se projevila nutnost zvláštního pojítka mezi nově založenými církvemi a univerzální církví. (…) Dnes je zřejmé, že v této dějinné fázi nestačí „pouhá administrativa. Osvojme si ve všech částech světa „trvalý misijní stav“, který je pro nás vzorem. (Evangelii gaudium, 25)“
Svätý Otec spomenul aj misionársku činnosť a veľkodušnosť mladých cirkví:
„Cirkev žije a rastie ‚vychádzajúc‛, ujímajúc sa iniciatívy a zaujímajúc postoj blížneho. Preto povzbudzujte spoločenstvá, aby boli veľkodušné aj vo chvíľach krízy povolaní. «Misijná činnosť skutočne obnovuje Cirkev, viera a kresťanská identita sa upevňuje a dostáva nové oduševnenie a motiváciu» (Redemptoris missio, 2). Na mnohých cestách misie ‚ad gentes‛ je už viditeľný východ nového dňa, ako to ukazuje skutočnosť, že mladé cirkvi vedia dávať, nielen prijímať. Prvým ovocím je ich pripravenosť poskytnúť vlastných kňazov sesterským cirkvám toho istého národa, rovnakého kontinentu, či slúžiť núdznym cirkvám iných regiónov sveta. Spolupráca už nie je len pozdĺž osi sever-juh. Je tu aj opačný pohyb odplácania dobra prijatého od prvých misionárov. Aj toto sú znamenia dosiahnutej zrelosti.“