3.11.2019 Anjel Pána: Zachej u Ježiša objavuje, že je možné milovať nezištne
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom evanjeliu (porov. Lk 19,1-10) nasledujeme Ježiša, ktorý cestou do Jeruzalema prechádza Jerichom. Vítajú ho tam davy ľudí, medzi nimi aj Zachej, šéf mýtnikov, čiže tých spomedzi Židov, ktorí vyberali dane pre Rímsku ríšu. Bol bohatý, no nie vďaka poctivej práci, ale preto, že od ľudí žiadal províziu, čo ešte zvyšovalo pohŕdanie jeho osobou.
Zachej „zatúžil vidieť Ježiša“ (v. 3). Nechcel sa s ním stretnúť, ale bol zvedavý: chcel vidieť toho, o ktorom počul rozprávať nezvyčajné veci. Bol zvedavý. A keďže bol nízkej postavy, „aby ho uvidel“ (v. 4), vyliezol na strom. Keď bol Ježiš blízko, pozrel sa hore a uvidel ho (porov. v. 5).
A toto je dôležité: prvý pohľad nie je Zachejov, ale Ježišov, ktorý uprostred toľkých tvárí v dave, ktorý ho obklopoval, hľadá práve tú jeho. Pán nás vidí svojím milosrdným pohľadom skôr, ako si my sami uvedomíme, že potrebujeme záchranu.
A týmto pohľadom božského Učiteľa začína zázrak obrátenia hriešnika. Ježiš ho totiž volá, a volá ho po mene: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (v. 5). Nenapomína ho, nedáva mu „kázeň“; hovorí mu, že musí ísť k nemu domov: „musí“, lebo je to Otcova vôľa. Napriek šomraniu ľudí, Ježiš sa rozhodne zastaviť v dome toho verejného hriešnika.
Aj nás by pohoršilo takéto Ježišovo počínanie. Ale pohŕdanie a uzavretosť voči hriešnikovi vedú len k tomu, že sa taký človek ešte viac izoluje a zatvrdí sa v zle, ktorého sa dopúšťa proti sebe samému a proti spoločenstvu.
Avšak Boh odsudzuje hriech, no snaží sa zachrániť hriešnika, ide ho vyhľadať, aby ho priviedol na správnu cestu. Kto nikdy nepocítil, ako ho Božie milosrdenstvo hľadá, iba ťažko pochopí tú mimoriadnu veľkosť v gestách a slovách, ktorými sa Ježiš približuje k Zachejovi.
Prijatie a pozornosť Ježiša voči nemu privádzajú toho človeka k zásadnej zmene zmýšľania: v okamihu si uvedomí úbohosť života založeného len na peniazoch, za cenu okrádania ostatných a vyslúženia si ich pohŕdania.
Keď je tam Pán, u neho doma, dáva mu vidieť všetko inými očami, aj s dávkou tej nehy, s akou na neho Ježiš hľadel. A mení aj svoj pohľad na peniaze a na ich používanie: namiesto ošklbávania z peňazí nastupuje gesto dávania. Vskutku, rozhodol sa darovať polovicu svojho majetku chudobným a vrátiť štvornásobne všetkým, ktorých okradol (porov. v. 8).
Zachej u Ježiša objavuje, že je možné milovať nezištne: doteraz bol chamtivý, teraz sa stáva štedrým; mal záľubu v hromadení, teraz má radosť z rozdávania. Stretnutím sa s Láskou, objaviac, že je milovaný napriek svojim hriechom, stáva sa schopným milovať druhých, a peniaze sa u neho stávajú znakom solidarity a spoločenstva.
Nech nám Panna Mária vyprosuje milosť stále vnímať, že na nás spočíva milosrdný pohľad Ježiša, aby sme milosrdne išli v ústrety tým, ktorí schybili, aby aj oni mohli prijať Ježiša, ktorý „prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v. 10).