3.11.2016 Pápež František predstavil zástupcom náboženstiev odkaz Roku milosrdenstva
– Svätý Otec dnes v Klementínskej sále prijal zástupcov rôznych náboženstiev, ktorí sa angažujú v charitatívnych dielach ako prejavoch milosrdenstva. Táto osobitná audiencia medzináboženského charakteru sa konala v rámci Jubilejného roku milosrdenstva. Medzi jej 200 účastníkmi boli kresťania, židia, moslimovia, budhisti, hinduisti a ďalší.
Pápež František pripomenul, že téma milosrdenstva je prítomná v „mnohých náboženských a kultúrnych tradíciách, kde sú spolucítenie a nenásilie kľúčové a naznačujú smer cesty“:
„Skloniť sa so súcitnou nežnosťou k slabému a núdznemu ľudstvu patrí k opravdivo náboženskému duchu, ktorý odoláva pokušeniu presadzovať sa silou, ktorý odmieta kupčiť s ľudským životom a ktorý v druhých vidí bratov a nikdy nie čísla. Stať sa blízkymi tým, ktorých situácia si vyžaduje veľkú starostlivosť, ako je choroba, hendikep, chudoba, nespravodlivosť, dôsledky konfliktov a migrácií, je povolanie vychádzajúce zo srdca každej autenticky náboženskej tradície. Je to ozvena Božieho hlasu, ktorý hovorí do svedomia každého a pozýva prekonať uzavretie sa do seba a otvoriť sa: otvoriť sa druhému, ktorý klope na dvere srdca; otvoriť sa druhému, ktorý je vedľa nás, ktorý klope na dvere domu a žiada pozornosť a pomoc.“
V latinčine misericordia označuje srdce, ktoré je vnímavé k biede druhého, premáha ľahostajnosť a necháva se strhnúť utrpením druhého. v arabčine a hebrejčine slovo r(a)h(a)m vyjadruje milosrdenstvo a zároveň materinské lono. teda k najintímnejším útrobám ľudskej bytosti a citom matky očakávajúcej narodenie svojho dieťaťa
Je to práve milosrdná láska, ktorá neponecháva človeka „na pospas zlu alebo v odkázanosti len na seba; nezabúda, ale pamätá si, skláňa sa nad každou biedou, aby z nej človeka pozdvihla“:
„Človek má smäd po milosrdenstve a nie je to technológia, ktorá ho môže uhasiť: hľadá lásku, ktorá by šla poza chvíľkovú útechu, bezpečnú bránu, kde by zakotvilo jeho nepokojné brázdenie, nekonečné objatie, ktoré odpúšťa a uzmieruje.“
Toto je velice důležité vzhledem k jedné – dnes rozšířené – obavě, že nelze dosáhnout odpuštění, ospravedlnění a vysvobození z vlastní slabosti. Pro nás katolíky je přijetí božského odpuštění spojeno s odpuštěním, které sami prokazujeme druhým „Odpuštění je zajisté největší dar, který můžeme druhým dát, protože nejvíce stojí, ale současně nás nejvíce připodobňuje Bohu. „Vyžaduje si to však, aby sme aj my odpustili našim vinníkom, bratom a sestrám, ktorí nás urazili. Prijímame Božie odpustenie, aby sme sa oň podelili s druhými,“ zdôraznil pápež.
„Milosrdenstvo sa rozširuje aj na svet, ktorý nás obklopuje, na náš spoločný dom, ktorý sme povolaní spravovať a uchovávať od bezuzdného a nenásytného konzumu. Žiada sa od nás záväzok vychovávať k triezvosti a k úcte, k spôsobu žiť jednoduchšie a usporiadanejšie, využívať prírodné zdroje s múdrosťou a striedmosťou. Myslí sa pri tom na celé ľudstvo a na budúce generácie, nielen na záujmy vlastnej skupiny a na výhody vlastnej doby. Obzvlášť dnes si «závažnosť ekologickej krízy od nás všetkých vyžaduje, aby sme mysleli na spoločné dobro a pokračovali v dialógu, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, askézu a veľkodušnosť»“ (Encyklika Laudato si’, 201). Na záver pápež František vyzval zástupcov rozličných náboženstiev k „zodpovednosti pred Bohom, ľudstvom a budúcnosťou“, aby sa vydali na spoločnú cestu pre dobro všetkých, a aby podporovali „stretnutie, dialóg a náboženskú slobodu“. Pozitívnu úlohu náboženstiev napokon Svätý Otec zhrnul do tohto priania:
„Nech sú náboženstvá lonami života, ktoré prinášajú milosrdnú nežnosť Boha zranenému a núdznemu ľudstvu, nech sú bránami nádeje, ktoré pomáhajú prekračovať múry vztýčené z pýchy a strachu.“