4.10.2020 Pápež František pri Anjel Pána predstavil novú encykliku v duchu „znamení čias“
Drahí bratia a sestry,
v dnešnom Evanjeliu (porov. Mt 21,33-43) Ježiš, predvídajúc svoje umučenie a smrť, rozpráva podobenstvo o zlých vinohradníkoch, aby napomenul veľkňazov a starších ľudu, ktorí sa dali na nesprávnu cestu. Títo totiž v sebe živili nekalé úmysly voči nemu a snažili sa ho zbaviť.
Rozprávanie alegoricky opisuje hospodára, ktorý po tom, ako sa dobre postaral o svoju vinicu (porov. v. 33), musel odísť a zveril ju do starostlivosti vinohradníkom. Neskôr, v čase oberačky, poslal svojich sluhov, aby prevzali úrodu; ale vinohradníci privítali jeho sluhov palicami a niektorých dokonca i zabili.
Hospodár teda poslal ďalších sluhov v oveľa väčšom počte, s ktorými však vinohradníci naložili rovnako (porov. v. 34-36). Vrchol celého prichádza vtedy, keď sa hospodár rozhodne poslať svojho syna: vinohradníci však k nemu nemali nijakú úctu; skôr naopak: mysleli si, že keď ho odstránia, budú sa môcť zmocniť vinice, a tak zabijú aj jeho (porov. v. 37-39).
Obraz vinice je jasný: predstavuje ľud, ktorý si Pán vybral a veľmi starostlivo vytvoril; sluhovia, ktorých hospodár poslal, sú proroci vyslaní Bohom, zatiaľ čo postava syna je sám Ježiš. A ako proroci, tak ani Ježiš Kristus nebol prijatý, ale zabitý.
Na záver príbehu sa Ježiš pýta predstaviteľov ľudu: „Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ (v. 40). A tí, v súlade s logikou príbehu, odsúdia sami seba: hospodár – hovoria – prísne potrestá tých zloduchov a zverí vinicu „iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu“ (v. 41).
Týmto drsným podobenstvom Ježiš stavia svojich poslucháčov pred ich zodpovednosť, a to s drastickou jasnosťou. Ale nemyslime si, že toto napomenutie platí iba pre tých, ktorí odmietli Ježiša v tom čase. Platí to v každej dobe, aj v tej našej. Aj dnes Boh očakáva úrodu svojej vinice od tých, ktorých do nej poslal pracovať; teda od všetkých nás.
V každej dobe môžu byť tí, ktorým sa dostalo postavenia, hocakého postavenia, aj v Cirkvi, v Božom ľude, v pokušení sledovať vlastné záujmy a nie tie Božie. A Ježiš hovorí, že pravé postavenie autority spočíva v službe, v slúžení ostatným, nie vo využívaní ostatných. Vinica patrí Pánovi, nie je naša. Zastávať pozíciu autority je službou, a ako takú ju treba vykonávať pre dobro všetkých a pre šírenie Evanjelia. Je hrozné vidieť, keď osoby, ktoré zastávajú v Cirkvi postavenie, hľadajú svoje osobné záujmy.
Svätý Pavol nám v dnešnom druhom liturgickom čítaní hovorí, ako byť dobrými robotníkmi v Pánovej vinici: to, čo je pravdivé, cudné, spravodlivé, mravne čisté, milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné, toto všetko nech je predmetom nášho každodenného úsilia (porov. Flp 4,8). Opakujem: to, čo je pravdivé, cudné, spravodlivé, mravne čisté, milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné, toto všetko nech je predmetom nášho každodenného úsilia.
Je to konanie tých, ktorí zastávajú pozície, a aj každého z nás, lebo každý z nás v rámci svojich možností zastáva istú pozíciu. Tak sa staneme Cirkvou, ktorá bude stále bohatšia na ovocie svätosti, tak vzdáme slávu Otcovi, ktorý nás nekonečne nežne miluje, Synovi, ktorý nám neprestáva dávať svoju spásu, a Duchu Svätému, ktorý nám otvára srdcia a pobáda nás k dosiahnutiu plného dobra.
A teraz, duchovne zjednotení s bratmi zhromaždenými v sanktuáriu v Pompejach, sa obráťme na najsvätejšiu Pannu Máriu, a v mesiaci október sa obnovme v úsilí modliť sa svätý ruženec.