4.10.2019 Pápež povzbudil paulínky: Treba vieru ako nikdy predtým
„Drahé sestry, v týchto „chúlostivých a ťažkých“ časoch, ako hovorieval pápež sv. Ján Pavol II. (Ap. exhortácia Vita Consecrata, 13), je viac ako kedykoľvek predtým potrebná viera. Mnohí hovoria, že zasvätený život prechádza obdobím zimy. Môže to tak byť, pretože je nedostatok povolaní, priemerný vek postupuje a vernosť záväzkom prijatým so zložením sľubov nie je vždy taká, aká by mala byť. V tejto situácii je veľkou výzvou prejsť zimou, aby povolanie znovu rozkvitlo a prinieslo ovocie.
Chlad spoločnosti, niekedy i vo vnútri Cirkvi a v samotnom zasvätenom živote, nás núti ísť ku koreňom, žiť z koreňov. Zima, ani v Cirkvi, ani v zasvätenom živote, nie je sterilným obdobím smrti, ale obdobím priaznivým pre umožnenie návratu k tomu, čo je podstatné. Pre vás to znamená nanovo vyhľadať prvky pavlovského proroctva, znovuobjaviť apoštolské a misijné putovanie, ktoré nemôže nijakej dcére sv. Pavla chýbať, aby ste takto mohli obývať periférie myslenia a periférie životnej existencie.“
Ide o to, aby ste sa dali dopytovať a znepokojovať realitou, v ktorej žijeme, aby ste ustavične hľadali cesty približujúce k ľuďom a uchovali si v srdci schopnosť pocítiť súcit s toľkým núdzou, ktorá nás obklopuje. Chcel by som zdôrazniť výraz »súcit«. Je to silne evanjeliový pojem, ktorým evanjelium vypovedá o Ježišovi, keď vidí zástupy, syna vdovy z Naim a mnoho ďalšícho. »Bolo mu ich ľúto«, to je Boží súcit. . „
Buďte misionárkami svedectvom života zameraného na Krista, čo je u vás predovšetkým cez vydavateľskú, digitálnu a multimediálnu produkciu a podporovaním výchovy ku kritickému zmyslu pri používaní médií a formovaním k biblickej animácii.
Toto všetko nie je možné bez viery: viera Abraháma, ktorý «proti nádeji v nádeji uveril» (Rim 4,18); viera Panny Márie, ktorá aj bez pochopenia tajomstva, ktoré ju obklopuje, verí a súhlasí: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38); viera Petra, ktorý hovorí: «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života» (Jn 6,68).“
„V čase únavy a frustrácie prikazuje Boh Eliášovi: Vstaň, jedz! (1 Kráľ 19,5). Matka predstavená, dbajte na to, aby sa sestry dobre stravovali! Nedajte sa ochromiť únavou a pasívnou odovzdanosťou. Rezignácia sa podobá červotoči, ktorý nahlodáva srdca a vnáša do neho horkosť. Keď pomyslím na zasvätených mužov a ženy s tou pretiahnutou tvárou a tým: Bohužiaľ, už je to tak … Uchyľujú sa do svojho „bohužiaľ“ a nečinne v ňom zotrvávajú. Nepoddávajte sa takémuto duchu, nikdy! Urazili ste dlhú a plodnú cestu a ďalšia dlhá cesta na vás čaká. Živte sa chlebom Slova, choďte ďalej, riskujte – riskujte! – uprostred svetiel a tieňov nášho kultúrneho kontextu a buďte verné zornému uhlu, ktorý je vám vlastný – teda v prvom rade nie mravné odsúdenie, ale hľadanie príležitosti k sejbe Božieho slova, za využitie všetkej fantázie v komunikácii. „
A to všetko pri rozlišovaní a empatii prameniacej z dôvery v Boha, ktorý je Pánom dejín, povzbudzoval pápež František, a vo svetle Božieho Slova. To má totiž byť stredobodom vášho osobného i komunitného života, v liturgii a lectio divina. Slovo udržiava vo vašom rehoľnom inštitúte apoštolského ducha, pripomenul Petrov nástupca:
„Vstaň a daj sa na cestu. Sloveso »vstaň« sa viaže k gréckemu výrazu »Anastasis«, zmŕtvychvstanie. Vstaň z mŕtvych – je to veľkonočné, ale aj zásnubné sloveso, ako sa objavuje v Piesni piesní: Vstaň, moja priateľka (2,10.13). Vstať a vydať sa na cestu, ako Mária Magdaléna zavčas ráno (Jn 20,1-2), a predovšetkým ako Mária pri svojej návšteve Alžbety (Lk 1,39 nasl.) Vydať sa na cestu s odhodlanosťou, pochádzajúcou z Ducha, a s kreativitou vášho zakladateľa. Vychádzať von, ponáhľať, ako Panna Mária a sv. Pavol. Rovnako tak vy ste povolané, aby ste životom a apoštolským dielom zdieľali dnešným mužom a ženám radostnú zvesť. Nestrácajte čas. Beda, keby som evanjelium nehlásal (1 Kor 9,16). „
Svätý Otec vyzdvihol misionársku spiritualitu paulínok, známych aj svojím mediálnym apoštolátom v rámci vydavateľstva „Paulínky“, ktoré je známe po celom svete:
„Buďte misionárkami svedectvom života zameraného na Krista, čo je u vás predovšetkým cez vydavateľskú, digitálnu a multimediálnu produkciu a podporovaním výchovy ku kritickému zmyslu pri používaní médií a formovaním k biblickej animácii.
Toto všetko nie je možné bez viery: viera Abraháma, ktorý «proti nádeji v nádeji uveril» (Rim 4,18); viera Panny Márie, ktorá aj bez pochopenia tajomstva, ktoré ju obklopuje, verí a súhlasí: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38); viera Petra, ktorý hovorí: «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života» (Jn 6,68).“
Na záver pápež František povzbudil sestry paulínky, aby pokračovali na dlhej ale plodnej ceste a nenechali sa zastaviť únavou:
„Živte sa chlebom Slova, napredujte uprostred svetiel a tieňov kultúrneho kontextu, v ktorom žijeme – riskujte, riskujte! –, verné tej perspektíve, ktorá je vám vlastná, to znamená nedávať na prvé miesto morálne súdenie, ale hľadať príležitosti na zasievanie Slova, s „fantáziou“ komunikácie. Vysvetľujte smäd a hlad našich súčasníkov: smäd po Bohu, hlad po Evanjeliu.“