3.1.2021 Anjel Pána 3. januára: Pozvime Ježiša do našich slabostí, život sa zmení
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto druhú nedeľu po Vianociach nám Božie slovo neponúka epizódu z Ježišovho života, ale rozpráva o ňom ešte pred jeho narodením. Vracia nás späť, aby nám odkryl o Ježišovi niečo čo, bolo skôr, ako prišiel medzi nás. Robí tak najmä v prológu Evanjelia podľa Jána, ktorý začína takto: „Na počiatku bolo Slovo“ (Jn 1,1).
Na počiatku: sú to prvé slová v Biblii, tie isté, ktorými sa začína príbeh o stvorení: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). Dnes Evanjelium hovorí, že ten, ktorého sme kontemplovali v jeho narodení ako dieťa, Ježiš, existoval už prv: pred prvopočiatkom vecí, prv než svet, prv než všetko. On je skôr ako priestor a čas. „V ňom bol život“ (Jn 1,4) ešte skôr, ako sa život objavil.
Svätý Ján ho nazýva Verbum, teda Slovo. Čo nám tým chce povedať? Slovo slúži na komunikáciu: človek nehovorí sám so sebou, hovorí s niekým. Vždy hovoríme s niekým. Keď na ulici vidíme ľudí, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, povieme si: s týmto človekom nie je niečo v poriadku… Nie, my sa rozprávame vždy s niekým.
Teda skutočnosť, že Ježiš je od počiatku Slovo, znamená, že od počiatku Boh chce s nami komunikovať, chce k nám hovoriť. Jednorodený Syn Otca (porov. v. 14) nám chce povedať, aké krásne je byť Božími deťmi; on je „pravé svetlo“ (v. 9) a chce od nás vzdialiť temnoty zla; on je „život“ (v. 4), ktorý pozná naše životy a chce nám povedať, že ich miluje neustále. Miluje nás všetkých. Toto je tým úžasným posolstvom na dnes: Ježiš je Slovo, večné Slovo Boha, ktorý na nás vždy myslí a túži s nami komunikovať.
A aby to urobil, nezostal len pri slovách. V centre dnešného Evanjelia nám je totiž povedané, že „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (v. 14). Stalo sa telom: prečo svätý Ján používa tento výraz, „telo“? Nemohol povedať elegantnejšie, že sa stal človekom? Nie. Používa slovo telo, lebo ono vystihuje našu ľudskú situáciu v celej jej slabosti, v celej jej krehkosti. Hovorí nám, že Boh sa stal krehkosťou, aby sa z blízka dotkol našej krehkosti.
A tak, keďže sa Pán stal telom, nič v našom živote mu nie je cudzie. Nie je nič, čím by pohrdol, všetko s ním môžeme zdieľať, všetko. Drahý brat, drahá sestra, Boh sa stal telom, aby nám povedal, aby ti povedal, že ťa ľúbi práve tam, že nás ľúbi práve tam, kde sme slabí, kde si slabý; práve tam, kde sa hanbíme najviac, kde sa hanbíš najviac. To je odvaha, toto Božie rozhodnutie je odvážne: stal sa telom práve tam, kde sa my veľakrát hanbíme; vstupuje do našej hanby, aby sa stal naším bratom, aby s nami zdieľal životnú cestu.
Stal sa telom a už to nevrátil späť. Nevzal si našu ľudskú prirodzenosť ako šaty, ktoré si možno obliecť a potom vyzliecť. Nie. On sa už nikdy nášho tela nevzdal. A už sa od neho ani nikdy neoddelí: raz a navždy je v nebi so svojím telom ľudskej prirodzenosti. Navždy sa zjednotil s naším človečenstvom, môžeme povedať, že sa s ním „zasnúbil“.
Osobne sa veľmi rád zamýšľam nad tým, že keď sa Pán modlí k Otcovi za nás, nielen hovorí, ale ukazuje mu rany na tele, ukazuje mu rany, ktoré podstúpil za nás. Toto je Ježiš: svojím telom je orodovníkom, chcel niesť aj znaky utrpenia. Ježiš je pred Otcom so svojím telom. Evanjelium totiž hovorí, že prišiel prebývať medzi nami. Neprišiel nás len navštíviť, aby potom odišiel; prišiel, aby prebýval s nami, aby bol s nami. Po čom teda z našej strany túži? Túži po veľkej dôvernosti, intímnosti. Chce, aby sme sa s ním delili o naše radosti i starosti, túžby i obavy, nádeje i sklamania, osoby i situácie.
Urobme to s dôverou: otvorme mu srdce, rozprávajme mu o všetkom. Zastavme sa v tichu pred jasličkami, aby sme vychutnávali nehu Boha, ktorý sa stal blízkym, ktorý sa stal telom. A bez obáv ho pozvime k nám, do nášho domova, do našej rodiny. A tiež – každý to dobre vie – pozvime ho do našich slabostí. Pozvime ho, nech vidí naše rany. On príde a život sa zmení.
Svätá Matka Božia, v ktorej sa Slovo stalo telom, nech nám pomáha prijať Ježiša, ktorý klope na bránu srdca, aby s nami prebýval.
„S osobitným pozdravom sa obraciam na tých, čo začínajú nový rok s veľkými problémami, na chorých, na nezamestnaných, na tých, čo prežívajú situácie útlaku a vykorisťovania. A s láskou chcem pozdraviť všetky rodiny, špeciálne tie s malými deťmi alebo ktoré čakajú dieťa. Narodenie dieťaťa je vždy prísľubom nádeje. Som nablízku týmto rodinám: nech vás Pán žehná!“
Pred rozlúčkou Svätý Otec pripomenul evanjeliový odkaz Vianoc:
„Všetkým prajem peknú nedeľu, pamätajúc vždy na Ježiša, ktorý sa stal telom práve preto, aby prebýval s nami, v situáciách dobrých i v tých ťažkých, vždy.
Prosím, nezabudnite sa modliť za mňa. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“