29.11.2019 Bláznovstvo lásky vo vlastnej zraniteľnosti – pápež pri jubileu Rímskej charity
„Zraniteľnosť nás všetkých spája. Všetci sme zraniteľní, a aby sme mohli pracovať v Charite, je potrebné uvedomiť si to slovo, ale uvedomiť si ho stelesnené v srdci. Prísť a žiadať o pomoc, znamená povedať: „Som zraniteľný“. A správnym spôsobom môžeme pomôcť jedine ak vychádzame z našej vlastnej zraniteľnosti. Aj Boh si želal stať sa zraniteľným kvôli nám. Je jedným z nás, ktorý trpel: nemal dom, kde by sa narodil, trpel prenasledovaním, musel utekať do inej krajiny ako migrant, znášal chudobu. Boh sa stal zraniteľným. A preto môžeme hovoriť s Ježišom, pretože je jedným z nás!“
„Môžeme mať dôvernosť s Ježišom, pretože je jedným z nás, je pocestným. Spolu s Ježišom kráčať životom, pretože máme spoločnú totožnosť: sme zraniteľní, milovaní a zachránení Bohom. Toto je tá cesta. Nedá sa pomáhať chudobným, nedá sa k nim priblížiť na diaľku. Treba sa dotknúť, dotknúť sa rán. Sú to Ježišove rany. Je to tajomstvo: keď sa dotkneš tej rany, uvedomíš si tú svoju. A toto je tá milosť, ktorú nám dávajú chudobní, milosť, ktorú nám dáva zraniteľnosť chudobných: vedieť, že aj my sme zraniteľní. Toto je nádherné, pretože to znamená, že aj my potrebujeme záchranu, potrebujeme niekoho, kto nám povie dobré slovo: potrebujú to dobrovoľníci, aj kňazi… Všetci potrebujeme mať brata Ježiša, potrebujeme tú dôvernosť v putovaní, v kráčaní s Ježišom.“
„Evanjelium sa musí ohlasovať svedectvom, nie argumentovaním, nie prozelytizmom. Má sa ohlasovať svedectvom. Na najbližších 40 rokov nám Ježiš nechal príklad svedectva toho človeka, ktorý nepatril k náboženstvu, možno sa nepovažoval za veriaceho človeka, neviem. Tento človek, keď cestou nájde niekoho doráňaného zbojníkmi, ujme sa ho, dopraví ho do hostinca.
A je to zaujímavé: Ježiš necituje slová toho človeka. Len povie, že „s ním mal súcit“, čo znamená „spolucítiť“. Vezme ho, odvezie, pohovorí si s hostinskými, trochu ho preliečia a on im povie: „Musím ísť, ale o pár dní sa vrátim“. Dá hostinskému zo dve mince so slovami: „Ak bude treba viac, zaplatím to“.
Ja rozmýšľam: Čo si pomyslel ten hostinský? „Toto je blázon!“ Toto je to slovo, ktoré som ti chcel povedať: bláznovstvo. Bláznovstvo lásky, bláznovstvo pomôcť, bláznovstvo zdieľať vlastnú zraniteľnosť so zraniteľnými. Neviem. Bláznovstvo: „Nuž títo kňazi, namiesto toho, aby zostali v kostole, slúžili omšu, v nerušenosti, robia všetok tento pohyb… Sú to blázni!“ – Výborne: sú blázni. Toto je ten program: blázni. Pamätajme na hostinského.“