29.10.2019 Nádej je vzduch, z ktorého sa kresťan nadychuje
Nádej je ako hodiť kotvu k druhému brehu a pevne sa pridŕžať lana. Týmto obrazom ilustroval Svätý Otec dnešnú stať z 8. kapitoly Listu Rimanom (Rim 8,18-25), v ktorej svätý apoštol Pavol „spieva hymnus nádeje“. Kresťanský život je založený na dynamike nádeje, vysvetlil pápež František:
„Nádej znamená žiť v tomto neustálom pnutí, vedieť, že tu sa nemôžeme uhniezdiť: život kresťana je „v pnutí k“ [niečomu]. Ak kresťan stratí túto perspektívu, jeho život sa stane statickým; a veci, čo sa nehýbu, podliehajú skaze. Pomyslime na vodu: keď je voda stojatá, netečie, nehýbe sa, vtedy sa skazí. Kresťanovi, ktorý nie je schopný byť nasmerovaným, naťahovať sa smerom k druhému brehu, niečo chýba. Skončí skazený. Kresťanský život bude pre neho filozofickou náukou, Bude to považovať za vieru, ale nebude mať nádej.
Pochopiť nádej je ťažké. Ak hovoríme o viere, vzťahujeme sa k Bohu, ktorý nás stvoril, k Ježišovi, ktorý nás vykúpil, recitujeme Krédo, ktoré má konkrétny obsah. Keď hovoríme o láske, týka sa to preukazovania dobra blížnemu. Avšak obsiahnuť nádej je ťažké. Nádej je „najponíženejšou z cností“ a „môžu ju mať iba chudobní“:
„Ak chceme byť ľuďmi nádeje, musíme byť chudobní. Chudobní, nenaviazaní na nič. Chudobní. A otvorení smerom k druhému brehu. Nádej je ponížená, a je to cnosť, na ktorej sa pracuje takpovediac dennodenne: každý deň v nej treba pokračovať, každý jeden deň sa treba chopiť povrazu a pozerať, či je tam kotva pevne prichytená, a ten povraz máme v ruke. Každý deň je potrebné pamätať, že máme zálohu, ktorým je Duch Svätý, ktorý pracuje v nás prostredníctvom maličkostí.“
Ďalšou vlastnosťou nádeje je jej vonkajšia nebadanosť a jej skryté pôsobenie, prinášajúce človeku rast. Ježiš v dnešnom evanjeliu ( Lk 13,18-21) hovorí o nádeji a používa obraz horčičného zrnká a kvasu. „Kvas sa nedáva do chladničky, ale zamiesi do cesta, rovnako ako semienko sa zasieva do pôdy.
„Nádej je preto cnosťou, ktorú nie je vidno: pracuje odspodu. Núti nás prizrieť sa jej odspodu. Nie je ľahké žiť v nádeji, ale povedal by som, že ona by mala byť tým vzduchom, ktorý kresťan dýcha, vzduchom nádeje. V opačnom prípade nedokáže kráčať, nedokáže ísť vpred, pretože nebude vedieť kam má ísť. Nádej – a toto je isté – nám dáva istotu: nádej nikdy neklame. Nikdy. Ak dúfaš, nebudeš sklamaný. Treba sa otvoriť voči tomu Pánovmu prísľubu, byť k nemu nasmerovaní, ale vo vedomí, že to je práca Ducha Svätého v nás. Kiež nám Pán udelí, všetkým nám, túto milosť žiť v napätí, no nie v napätí kvôli nervom, kvôli problémom. Nie, v pnutí skrze Ducha Svätého, ktorý nás vrhá smerom k druhému brehu a udržiava nás v nádeji.“