28.4.2017 Príhovor pápeža Františka verejným predstaviteľom Egypta
…
Egypt má teda jedinečnú úlohu: posilňovať a upevňovať aj regionálny pokoj, aj keď je na svojom vlastnom území zraňovaný slepým násilím. Kvôli tomuto násiliu nespravodlivo trpia mnohé rodiny – niektoré z nich sú tu prítomné – ktoré plačú za svojimi synmi a dcérami.
Moje myšlienky patria všetkým osobám, ktoré v posledných rokoch položili svoj život pri …
Rozvoj, prosperita a pokoj sú neodmysliteľné dobrá, ktoré si zasluhujú každú obetu. Sú to ciele, ktoré si vyžadujú serióznu prácu, presvedčivé úsilie, vhodnú metodológiu a predovšetkým bezpodmienečné rešpektovanie neodňateľných práv človeka, ako sú rovnosť všetkých obyvateľov, sloboda vierovyznania a slova bez rozdielu. Sú to ciele, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť voči úlohe ženy, mladých, najchudobnejších a chorých. V skutočnosti sa pravý rozvoj meria starostlivosťou o človeka – srdca každého rozvoja – o jeho vzdelávanie, o jeho zdravie a jeho dôstojnosť. Totiž veľkosť akéhokoľvek národa sa ukazuje v starostlivosti, ktorú reálne venuje najslabším spoločnosti: ženám, deťom, starým, chorým, telesne postihnutým, menšinám, aby žiadna osoba a žiadna sociálna skupina nezostali vylúčení, alebo ponechaní na okraji.
Pred svetovým scenárom, ktorý je delikátny a komplexný, ktorý podsúva myšlienku toho, čo som nazval „svetovou vojnou po kúskoch“, je potrebné uviesť, že nie je možné vybudovať civilizáciu bez zavrhnutia každej ideológie zla, násilia a každej extrémistickej interpretácie, ktorá si nárokuje anulovať druhého a vyhladiť rozdielnosť manipulujúc a zneužívajúc sväté meno Boha. Vy pán prezident, ste o tom hovorili viackrát a pri rozličných okolnostiach veľmi jasne, čo si zasluhuje počúvanie a ocenenie.
Všetci máme povinnosť učiť nové generácie, že Boh, Stvoriteľ neba i zeme, nepotrebuje ochranu od ľudí, ale je to naopak, on je ten, kto ochraňuje ľudí. On nikdy nechce smrť svojich detí, ale ich život a šťastie. On nemôže žiadať, ani ospravedlňovať násilie, naopak zavrhuje ho a nenávidí. Pravý Boh volá k bezpodmienečnej láske, k odpusteniu, k milosrdenstvu, k absolútnemu rešpektovaniu každého života, k bratskosti medzi jeho synmi, veriacimi i neveriacimi.
Máme povinnosť spoločne dosvedčiť, že dejiny neodpúšťajú tým, ktorí vyhlasujú spravodlivosť, ale praktizujú nespravodlivosť. Neodpúšťajú tým, ktorí hovoria o rovnosti a odpisujú odlišných. Máme povinnosť odhaliť masku tých, ktorí predávajú ilúzie o druhom svete, ktorí kážu nenávisť, aby ukradli jednoduchým ich prítomný život a ich právo žiť s dôstojnosťou, premieňajúc ich na palivové drevo a oberajúc ich o schopnosť vybrať si slobodne a veriť zodpovedne. Pán prezident, pred niekoľkými minútami ste mi povedali, že Boh je Bohom slobody, a toto je pravda. Máme povinnosť demontovať vražedné myšlienky a extrémistické ideológie, ukazujúc na nezlučiteľnosť medzi pravou vierou a násilím, medzi Bohom a skutkami smrti.
História si naopak ctí tvorcov pokoja, ktorí s odvahou a bez násilia bojujú za lepší svet: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní Božími synmi“ (Mt 5, 9).
Egypt, ktorý za Jozefových čias zachránil iné národy od hladu (porov. Gn 47,57), je aj dnes pozvaný zachrániť túto drahocennú krajinu od hladu po láske a bratstve; je povolaný odsúdiť a poraziť akýkoľvek druh násilia a terorizmu; je povolaný darovať obilie pokoja všetkým srdciam hladným po spolunažívaní v mieri, po dôstojnej práci, po ľudskej výchove. Egypt, ktorý v rovnakom čase buduje pokoj a bojuje proti terorizmu, je povolaný dosvedčiť, že „AL DIN LILLAH WA AL WATàN LILGIAMIA“ – „viera je pre Boha, vlasť je pre všetkých”, ako to deklamuje motto Revolúcie z 23. júla 1952, demonštrujúc, že je možné veriť a žiť v harmónii s inými a zdieľať s nimi základné ľudské hodnoty rešpektujúc slobodu a vieru všetkých (porov. Ústava Egyta z r. 2014, čl. 5). Osobitná úloha Egypta je potrebná preto, aby potvrdila, že táto krajina, kolíska troch veľkých náboženstiev, sa môže, ba dokonca musí prebudiť z dlhej noci súženia, aby opäť vyžarovala najvyššie hodnoty spravodlivosti a bratstva, ktoré sú pevným základom a záväznou cestou k pokoju. Od veľkých národov sa nemôže očakávať málo!
Tento rok sa bude oslavovať 70. výročie diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Egyptskou arabskou republikou, jednou z prvých arabských krajín, ktoré nadviazali takéto diplomatické vzťahy. Vždy sa vyznačovali priateľstvom, úctou a vzájomnou spoluprácou. Veľmi si prajem, aby ich táto moja návšteva mohla upevniť a posilniť.
Pokoj je Božím darom, ale je aj dielom človeka. Je dobrom, ktoré sa má budovať a chrániť, s ohľadom na zásadu, ktorá prehlasuje silu zákona a nie zákon sily. Pokoj tejto milovanej krajine! …